Dejiny po 10 storočie

História Námestova sa určite  nezačala písať v dobe prvej písomnej zmienky o  budovaní usadlostí na tomto území, ale dávno - pradávno pred týmito udalosťami.

Doba kamenná, bronzová a železná

• Archeologické nálezy  v okolí Bobrova a Rabčíc dokazujú stopy svedčiace o pobyte človeka na Orave
• Styk ľudí v praveku podnietil aj obývanie skrytých karpatských oblasti ako je Orava. Je to totiž kotlina v karpatskom oblúku zo všetkých strán obkľúčená horami, z juhu Chočským pohorím, z východu Západnými Tatrami, zo severu Beskydami a za západu Malou Fatrou. Tieto pohoria ponechávajú miestami nižšie prechody, ktorými prechádzali obchodné cesty aj v praveku medzi podunajskými krajinami a Povislím. Styky Povislie s podunajskými krajmi cez Oravu prechádzali štyrmi prítokmi Visly: Solou, Rabou, Skavou a Dunajcom. Od prameňov týchto riek prechádzali obchodné cesty cez priesmyk Polhorský, Podvlcký a Suchohorský na Oravu a stretávali sa v Tvrdošíne, odkiaľ už bola splavná vodná cesta korytom Oravy a Váhu do Dunaja, k južným kultúrnym krajinám. ^{(w 4)}
• Našiel sa veľký bronzový poklad nad Krásnou Hôrkou potom popolnicové polia v Zemianskej Dedine, sídliská a pohrebiská na vrchu Bieľ nad Podbielom. Všetko poukazuje na to, že strediskom týchto kultúr bola Ostražica, ale jej prieskum nebol ešte dôkladne prevedený. Je zaujímavé, že z Ostražice vidno staré stredisko Liptova Sielnický Starhrad, kam sa dalo dobre signalizovať. Na Ostražici mohlo byť sídlo nejakého karpatského kniežaťa, pretože nad Krásnou Hôrkou sa našiel bronzový diadém, ktorý má nad čelom zvlnené štvorvršie. Toto vyobrazenie môže súvisieť s trojvrším, ktoré vošlo ako erb starého znaku Slovenska. ^{(w 4)}
• Jadro obyvateľov Oravy tvoril ľud lužických popolnicových polí, ktorí prišiel z oblasti najmä Liptova a Turca
• Archeologické nálezy v okolí Polhorského hrádku dokazujú osídlenie Hornej Oravy
• Významné pohrebisko bolo objavené aj na Medzihradnej ulici v Dolnom Kubíne. Boli odkryté rozsiahle mohylové hroby na pohrebisku vo Vyšnom Kubíne
• Ku krásnickému nálezu hovorí Eisner v diele Slovenské dejiny I. Slovensko v praveku na str. 95t kde sa hovorí o Slovensku v prvej dobe železnej, k rokom 700 až 300: "Cenný a veľmi pozoruhodný je aj poklad z Krásnej Hôrky, objavený roku 1891 na "Hôrke". Sú v ňom dva veľké masívne tordované kruhy s roztrepanými koncami, azda tiež diadémy, kruhy stanominského typu (podľa pokladu v Stanomine v Poľsku), ťažká okuliarovitá spona, veľké polkruhové drôtené ozdoby; veľké plechové gombíky, trubicové náramky (tab.XXXII,6) dve typické sekery halštatské /tab.XXXII,7/ a tri kusy železoviny (tab. XXXII,8). ^{(w 4)}
• Bronzové predmety z ponad Krásnej Hôrky sú uložené vo viacerých múzeách (Budapešť, Martin, Bratislava). Nahodilé nálezy boli v rokoch 1840 e 1891, vtedy Ján Greš z Krásnej Hôrky pri kopaní štrku našiel cenné bronzové sponky a zvitky a tento nález opisuje Eisner. V Nižnej našiel nedávno v Laze Žuffa Kunčo podobné predmety z bronzu. Sú uložené v Oravskom múzeu v Oravskom Podzámku. ^{(w 4)}
• Na Orave je mnoho nálezov z keltskej doby - najväčší z nich je vo verkom Bysterci, kde sa našli keltské peniaze. Údajne aj v obvode Trstenej sa našli barbarské mince z tejto doby. ^{(w 4)}
• Po Keltoch zostalo na Slovensku hodne zemepisných názvov -toponymík. Na Orave sú to najmä štyri veľmi výrazné názvy (toponymiká): Malatiná – (vyvýšené kniežacie sídlo, ktoré sa vzťahovalo pôvodne na Liptovský Starý hrad, Salatín (vyvýšená päta). Keltský pozorovateľ si predstavoval Tatry ako veľkého obra, ktorý mal hlavu niekde na Lomnickom štíte a Salatín tvoril jeho patu. Mara, po keltsky magwír, latinský meceria = múr. Rieka Orava pochádza od keltského kmeňového slova ,rhwige rvať - ryť. Orava podľa toho by znamenala - vyryté koryto. Orava má svoj pendant vo Francúzsku, ktoré je pravlasťou Keltov. ^{(w 4)}
• Z Mont Blancu cez turistické stredisko Chamonix tečie rieka Arve sa vlieva sa do Rhône poniže Ženevy; ako Orava tečie od Západných Tatier, tak Arve tečie od Západných Álp. Podobnosť oboch riek padla do oči Keltom, ktorí sa sem z Francúzska priťahovali okolo roku 270 pr.Kr. - Tieto keltské názvy možno preveriť v knihe "Henry Lewis a Holger Pedersen" - "Krátka zrovnávacia gramatika keltských jazykov“. v ruskom preklade profesora Smirnova, Moskva 1954. ^{(w 4)}

0. až  8.  storočie n. l.

• Archeologickými  nálezmi črepov  a pokladu zlatých a strieborných mincí /sídlisko Trniny nad Dolným Kubínom/ sa usudzuje, že v rímskej dobe išlo o ľud púchovskej kultúry. Ďalšie sídliská boli Ostrá skala a hradná vyvýšenina v Oravskom podzámku
• Od roku 20 po Kr., na Slovensku vládli Kvádi, ktorí mali svojich kráľov z rodu Tudra. Tento Tudrus ich pravdepodobne priviedol na Slovensko z Polabského Nemecka, keď bojovali Rimania s Dákmi. Kvádi sa stali federátmi Rimanov, ich vojsko slúžilo ako pomocné vojsko rímskych légií. Takto vybojovali Vespoziánovi cisársku hodnosť v bitke pri Cremone v r. 68 a zúčastnili sa spolu s rímskymi légiami ne Židovskej vojne a na spustošení Jeruzaleme r. 70. Ich prvý kráľ sa volal Vannius /20 - 50/. Sídlo mel asi na Zobore, po latinsky to mohol byť názov Subura, kde bolo biskupstvo za pápeža Kornélia (250 – 253. ^{(w 4)}
• Kvádi sa volali inač Suébi Suévi, Suavi. Z toho už nie je ďaleko k názvu Slávi, Sloveni. Soli to teda predkovia Slovákov. Hoci sa nazývajú Germánmi, pretože slovo germanus po latinsky rodný brat, chcelo naznačiť ich vyvinutý rodinný cit. Krajina medzi Rýnom, Dunajom a Vislou volala sa Germánis, jej pôvodné obyvateľstvo bolo slovanské (polabskí Slovania, Rujana). Baltické more sa volalo Mare Suevicum. ^{(w 4)}
• Kvádi a im príbuzní Markomani žili predtým v Nemecku a chceli prejsť do Galie. Ich vodcom bol Ariovistus, ktorý bojoval s Júliom Cézerom v r. 58 pred Kr. Jeho meno možno slovensky tlmočiť ako Jarozvest. Ináč Kvádi ma1i hodne znakov starých Slovákov: Nosili vrkoče (ako starí Detvani) priviazané na temene hlavy (* „Odznakom kmeňa (Suevov) je vyčesávať si vlasy hore a zväzovať ich do uzla.“ Tacitus: Gemania , 38) a istú časť tela mali odhalenú ako Hronci a nosili kožuchy ( „Ani nemajú iného odevu ako kože(kožuchy)...veľkú časť tela majú odhálenú. Tamtiež Tacitus: Gemania , 38) Vrkoče nosili preto, aby sa zda1i vyššími v očiach nepriateľa. Podľa Tacita nosenie vrkoča bolo národným odznakom Svébov. Rímski cisári, ako Caracalla, máva1i ich vo svojej telesnej stráži. Caracalla si upravil podľa nich aj svoj účes. ^{(w 4)}
• V rímskej dobe mali veľký význam severokarpatské priesmyky, a teda aj oravský. O kráľovi Vanniovi píše Tacitus že sa obohatil clami, ktoré sa vyberali obyčajne na hraničných priesmykoch. Cessius Dio píše k rokom 179 - 180, „že Kvádi neznášali rímsku okupáciu 20000 rímskej armády a "pokúsili sa so všetkým ľudom presťahovať sa k Semnonom (do Polabia)“. Ale Mercus Aurelius im uzavrel priesmyky. Zaiste tu prichádzajú do úvahy západnejšie priesmyky (Trenčín, Púchov, Čadca), ale aj ostatné priesmyky mali svoj význam, ako to vidno z prípadu kráľa Ariogaiso (asi Jorohosť), ktorého si Kvádi zvolili bez povolenia Rimanov a nechceli uznať Furtia, ktorého im nasadili Rimania. Marcus Aure1ius vypísal odmenu "1000 zlatých. Ak ho niekto privedie živého a 500, ak ho zabije a ukáže jeho hlavu.“ Ariogaisa objavili Rimania až u Bastarnov a chytili ho na bastarnskom burgu, niekde v Haliči a internovali v Alexandrii. Z toho vidno, že aj východnejšie priesmyky kontrolovali Rímania. (Spiš, Šariš, Zemplín, Užok). O pobyte Rimanov na severnom Slovensku svedči nielen Trenčiansky nápis, ale aj gréckorímske názvy niektorých priesmykov" Likava (likos = vlk). Dukla (Diokleia), Latorica (letus = bok), Laborec (pracovať, orať). Teda aj Oravský priesmyk mal v tejto dobe svoj význam a staroslovanské slovo tvrdz – pevnosť zachovalo sa v názve Tvrdošín. ^{(w 4)}
• Slovo Kvád možno porovnať so staroslovanským čado = dieťa, pretože „q“ a „č" sa zamieňalo (quinque = činque). Rastislav r.862 píše Michalovi III: „ My Slovene prosta čaď...“ (Život Metóda v.1.) (detva). Tu možno vybadať rovnicu medzi Slovenmi a Kvádmi. Žiadna Slovanská reč nemá toľko latinizmov ako slovenská. To si možno vysvetliť dlhodobým stykom našich predkov s Rimanmi. Krpec = crepis (obuv rímskeho vojaka), carpisculum, šechtár =sexterius (dutá miera), bozkať = basiare, murín = Maurus, múr = murus, háby = habitus, Rusadlá = Rosealia (pohanský sviatok ruží). Medzi keltským zemepisným názvoslovím a slovanským, niet germánskeho názvoslovia. Ale slovanské názvoslovie, hneď nadväzuje ne keltské, to znamená, že Kvádi neboli Germáni v dnešnom slova zmysle ale Slovania. ^{(w 4)}

Povesti.

• Z historického hľadiska aj povesti majú určitý význam, nakoľko ľud udržiava niektorá historické Udalosti/pravda skreslené a legendárne podané. Z hľadiska dejín Tvrdošína zaujímavé sú dve povesti, ktorá udáva Štefan Haluška v článku: "Orava pred reformáciou e po reformácii" a uverejňuje v Pútniku Svätého Vojtecha v r.1907.
• Prvá povesť je o Červenej hôrke na Velingu. Ide tu o priestor kde je teraz sídlisko nad Krásnou Hôrkou. Tam bolo údajné žertvovisko pohanských žrecov, na ktorom nikdy nesmel vyhasnúť oheň. Tam kuli aj zbrane, nože a ozdoby. Skutočne v krásnickom kameňolome sa našlo mnoho bronzových predmetov. ^{(w 4)}
• Na východnej strane Tvrdošína je Halečková hora o ktorej druhá povesť hovorí, že tam žrec Gáj pálil obete vládnemu Perunovi a preto sa to volá Hejková - Halečková hora. Povesť vraví ďalej, že sv. Metod cestou k Visle navštívil toto miesto a pozahášal pohanské ohne. Sv. Metod zabodol tam svoj biskupský kríž a prikázal: "Vy hrubí kresťania, tu na tomto mieste postavte cirkev, v ktorej si budete modlitbami prosiť nebesia o milosť a o nebeské dary. Z tejto cirkvi sa poroznášala žiara pravej viery po celej hornej Orave. Potom poľská tradícia hovorí, že zázračný kríž, ktorý je v klenotnici kráľovskej katedrály, pochádza od sv. Metoda. V tejto povesti sú určité historické skutočnosti zachytené. Názov Halečková hora upozorňuje ne írsku misiu ktorá rozšírila úctu sv. Gala po ceste z Nitry do Povislia. Povesť o sv. Metodovi súvisí tiež s údajom života sv. Metoda kde sa hovorí o silnom kniežati na Visle. (Život Metoda XI,1) O kríži sa hovorí v živote sv. Imricha a sv. Štefana, ktorí založili kláštor a darovali mu kríž, z čoho sa volajú aj Krížové hory, severne od Krakova. ^{(w 4)}

ORAVA

Orava je prvotné historické meno rieky a kraja ležiaceho v povodí tejto rieky. Názov Arva, súdiac z jeho znenia, vzťahoval sa pôvodne na rieku. Slovo Arva je galského pôvodu. Keltské (starogalské) slovo arvos, arva znamená bystrý potok, bystrú vodu-vlastnosť bystrých potokov a riek. Keltské(starogalské kmene) Kotínov, zlomky bójov a Ruténov žili v blízkosti Oravy a v južnej Orave v čase okolo začiatku nášho letopočtu i potom v celom období sťahovania národov. Názov Orava ba sa mohol vyskladať aj z germánskeho pomenovania limby:Arve, Arva. Nevedno, či Orave niekedy nebola bohatána stromy limby. Názov Arva, či už je keltského alebo germánskeho pôvodu, prevzali germánske kmene, ktoré sa tu usadili. Od nich prešiel na staroslovenské obyvateľstvo, ktoré ho ontunuitou osídlenia prenieslo od doby historickej.^12z

9. storočie n. l.

• Príchod Slovanov do regiónu. Archeologický prieskum  odkryl zvyšky  veľkomoravského osídlenia s hrádkom z konca 9. storočia na mieste, kde sa dnes týči Oravský hrad
• Toto územie patrilo k Nitrianskému kniežatstvu a Veľkomoravskej ríši
• Opevnenými hradiskami boli Trniny, Istebné – Hrádok a významné doklady sa podarilo odkryť aj na Ostrej skale
• Pevnosť Tvrdošín mala význam už za časov Veľkomoravskej ríše, ktorá mala styky s Povislím.
• Cesta z Nitry, sídla Svätoplukovho, viedla hore riekou Nitrou, cez Turiec, Oravu do Povislia, lebo oravské fary neskôr patrili do nitrianskeho archidiakonátu. Na tejto ceste sú patrociniá (zasvätenia kostolov) sv. Galovi ( Háj , Turany, Komjatná, Žaškov, Nižná), čo poukazuje ešte na staršiu misiu írsku počiatkom 9.storočia.^{(w 4)}
• Život na Orave sa riadil tzv. slovanským právom/Legum slovarum/

830

• Od tohto roku mohlo toto územie patriť pod archipresbytera v Nitre, ktorý cirkevnoprávne podliehal pasovskému biskupovi.

880

• Bola na území dnešnej Oravy zriadená samostatná veľko -  moravská cirkevná provincia na čele s arcibiskupom Metodom a súčasne je mu podriadené Nitrianske biskupstvo s biskupom Wichingom