14. storočie

•        Územie Bielej Oravy do 16. storčia nebolo trvale osídlené. Využívalo sa na ťažbu dreva, rybolov, poľovníctvo a pasenie dobytka, oviec a koní. Obce dolnej Oravy tu mali salaše a koliby. Na ťažbu dreva sa využívala pltnica po rieke Biela Orava, lebo cesty tu neboli. Udržiavaná bola jedine obchodná cesta z Tvrdošína cez Polhorskú kotlinu do Poľských trhových stredísk. Popri nej boli hostince pre oddych a výmenu koní. Po ceste sa vozila soľ z Poľskej Wieliczky ado Poľska tovar so slovenských banských miest.

•        Na  Slovensku  obiehali  peniaze   grošovej  meny (začiatok  14. až polovica 16.storočia),  toliarovej meny  (polovica 16.storočia  až do roku 1892),

•        Oravský hrad sa dostal do rúk panovníka Karola Róberta , neskôr komorského grófa Leopolda, Ctibora s Ctiboríc a iných.

•        V prvej polovici storočia niekde na Orave existoval farský kostol

•        V 30 rokoch podľa písomnej zmienky mala Orava tvoriť jedinú farnosť „Aravia“

•        V druhej polovici storočia sa konštituuje sa samostatná Oravská stolica

1331-1334

•        Orava bola vyňatá spod právomoci zvolenského župana a bola zverená do správy komorských grófov v Kremnici

1331

•        Gróf Leopold, zvaný Hypolit bol pravdepodobne županom Oravy

1332

•        Avignonský kolektor kňaz Rajmund, ktorý vyslaný pápežom Jánom XXII. (1316 – 1334 ) vyberal poplatky z desiatkov farností ostrihomskej arcidiecézy „pre potreby Svätej zeme a na výdavky výprav podniknutých proti odporcom a nepriateľom katolíckej viery“, našiel v roku 1332 na Orave, patriacej do nitrianskeho archidiakonátu dve farnosti: zámockú a tvrdošínsku (Aravia a Turdesen ), zatiaľ čo v susednom Liptove ich bolo 20. Oravské fary patrili do archidiakonátu nitrianskeho a do arcidiecézy ostrihomskej. P e t e r v Tvrdošíne a M a r t i n na zámku sú prví známi kňazi na Orave.

1333

•        Oravský hrad získal Karol Róbert, ktorého úneskôr aj jeho syna/ zastupoval na hrade kremnický komorský gróf leopold a po ňom množstvo kastelánov

1333

•        Už roku 1355 začal sa Ľudovít Veľký zaujímať o poľské pohraničie, čiže o okolie Tvrdošína. V tomto roku dal donáciu zemanom na obsluhu tridsiatku a tí založili Zemiansku Dedinu, Medvedzie, Štefanovo a Lavkovo. Roku 1369 obyvateľom Tvrdošína udelil mestské právo vydeliac im chotár od rieky Oravy po poľské hranice. Tak sa rozdelil Tvrdošín na poddanskú obec Nižnú Ves Tvrdošín a mesto Vyšný Tvrdošín s istými trhovým mestskými právami. Mesto patrilo kráľovi, ale Ľudovít Veľký bol veľmi štedrý voči svojmu palatínovi Ladislavovi, opoľskému vojvodovi, ktorý mu výdatne pomohol v boji s Moravanmi roku 1361. Tento zase celý chotár Vyšného Tvrdošína pridelil svojmu tajomníkovi Švankomírovi a jeho bratom a príbuzným, ktorí boli asi šoltýsmi v tomto novoutvorenom meste, čiže pretvorenom Tvrdošíne, kde bola aj tridsiatková stanica a odkiaľ bola Orava splavná.

1339

•        Po rozpadnutí  Zvolenskej veľkožupy sa stala Orava súčasťou tzv. Kremnickej banskej komory

1354

•        Pravdepodobne bola Orava súčasťou Turčianskej stolice a tak sa končí správa komorských grófov v Kremnici

1370

•        Po tomto roku pravdepodobne vzniká  Oravská  stolica /comitatus Arvensis/ a prvým županom bol Juraj Bebek./1./

•        Po smrti poľského kráľa Kazimíra III.(1333 – 1370) stal sa poľským kráľom uhorský kráľ Ľudovít Veľký /1342 – 1382/. Vtedy oživlo aj okolie Tvrdošína. Uhorský štát mal tam totiž dôležitú colnú stanicu – tricesimu – tridsiatok, kde sa kontroloval dovoz a vývoz medzi Uhorskom a Poľskom. Takýchto hlavných tridsiadkových staníc v Uhorsku bolo jedenásť: Košice, Tvrdošín, Trenčín, Bratislava, Šopron, Murská Sobota, Varaždín, Niedelce, Zagreb, Belehrad a Temešvár. Každá mala kontrolu nad tranzitným obchodom Uhorska s priľahlou krajnou.

1371

•       V 1371 roku tajomník uhorského palatína Ladislava kniežaťa Opoľského Švankomír z poverenia kráľa Ľudovíta a na prosbu Jána Hertela založili na území Tvrdošína nové mesto, ktoré sa malo volať Bingenstadt, ale čoskoro dostalo slovenské meno Trstená. Listina bola vydaná v mieste zvanom villa Eremi. Je to zaiste ostrihomská štvrť na vŕšku sv. Tomáša, ktorá pod menom villa Ermen spomína sa roku 1281, keď tam založili kláštor pre eremitov (pustovníkov ) sv. Augustína, ku ktorému patrili aj kúpele Teplice (Tapolcha). Toto najlepšie zodpovedá skutočnosti, lebo Ladislav Opoľský ako uhorský palatín mal v Ostrihome, hlavnom meste, sídlo. Tam teda vystavil listinu aj jeho tajomník Švankomír.

•      Trstená je poznačená silným mariánskym kultom. Erb na pečati mesta je obraz Panny Márie a nápis: „Hoc sigillum procedit de civitate Trstena 1371.“ ( V listine z roku 1437 sa Trstená volá „mestečkom kráľovnej“, treba myslieť uhorskú kráľovnú, manželku kráľa Žigmunda).

1395

•        25.6. dal župan Ladislav Opolský kastelánom oravského hradu príkaz, aby neporušovali práva poddaných

Zdroje:

1. Kavuliak A.:Historický miestopis Oravy, Bratislava 1955.8str.

2. Anton Brišák, oňa Maťugová, Ing. Vladimír Briš, Rímskokatolícka farnosť Rabča, ISBN 80-969589-7-6