16. storočie

•        František Thurzo sa stal majiteľom kráľovských majetkov na Orave v polovici 16.storočia. Oravu už poznal vo funkcii oravského župana, najmä jej obrovské lesné prírodné bohatstvo. Ako podnikateľ Thurzovsko-Fuggerovského banského komplexu, potreboval oravské obchodné cesty pre vývoz medenej rudy na poľské trhy. Zakladal dediny v Bielej Orave tak, že za prvých osadníkov pozval Valachov z Karpát a rumunského pohraničia, ktorí boli vynikajúcimi strážcami hraníc./Od nepameti sa v okolí Babej hory ukrývali zbojníci, vydedenci a utečenci z Uhorska, Poľska a Moravy./

•        Na  Slovensku  obiehali  peniaze   toliarovej meny  (polovica 16.storočia  až do roku 1892),

•        Severná Orava až do polovice storočia nemala takmer nijaké dejiny, lebo sa tam nenachádzali riadne obce. Roveň, ktorá sa ťahá od Námestova až po poľskú hranicu, bola veľkým močiarom.

•        Jeden  kolonizačný prúd sa začal zo strednej Oravy, kde sa spájala Biela a Čierna Orava do rieky Orava pri osade Ústie

•        Druhý  prúd osídľovania Oravy smeroval od zámku cez pohorie Oravskej  Magury do doliny dnes Hruštínskeho potoka a založená osada Lokca tu zohráva dôležitú úlohu

•        Koncom storočia prebieha druhá fáza kolonizácia Oravy, taktiež v dvoch smeroch

•        Prvý smeroval dovnútra Oravskej kotliny, zvanej Bory a vznikajú malé osady, ako Hámry, Osada a niektoré skoro zanikli napr. Jelešná a mnohé Oravky. Hlavným cieľom Thurzovcov v tejto oblasti bola premena Borov na úrodnú pôdu.

•        Druhý smer  kolonizácie šiel pozdĺž rieky Slanica, dnešnej Polhoranky

•        Osobitú kapitolu kolonizácie hornej  Oravy tvoria. Tzv. goralské obce. Pôvodne ich bolo 24 a vznikali v pohraničnom pásme.

•        Od polovice storočia sa musela vykonávať krajinská verejná práca – spočiatku 6 dní, neskôr 12 dní do roka

•        Základnou daňovou jednotkou bola usadlosť

•        Poddaní podľa zákona museli odpracovať pre zemepána 1 deň v týždni

1514

•        Po povstaní Juraja Dóžu poddaní svoju nespokojnosť prejavovali útekom na iné miesto na Orave alebo Liptove.

1520

•        4.3. vydal kráľ Ľudovít II. listinu adresovanú všetkým ľuďom Liptovskej, Oravskej a Turčianskej stolice, aby sa vyjadrili ohľadom stavu a využívania dopravnej tepny Tvrdošín-Žyviec-Sliezsko

1526

•        Oravskí valasi si svoje výhody dali potvrdiť kráľom Ladislavom II. na výsadnú listinu.

•        Po bitke pri Moháči, keď značnú časť územia zaujali Turci sa uhorský štát zmenšil

•        Týmto rokom končí stredovek a nastupuje novovek

1534

•        Oravský hrad aj s hodnosťou župana získava Ján z Dubovca a po jeho smrti Václav Sedlnický

1550

•        Oravskí valasi si svoje výhody dali potvrdiť kráľom Ferdinandom II.

•        Vzniká osada Ústie a neskôr ostatné thurzovské obce ako Námestovo, Bobrov, Jablonka, Slanica

•        Prvý odborný výskum soľných prameňov na Slanej vode kráľovskými komisármi Ondrejom Kaiserom a Jozefom Milaweom, odborníkmi z Nemecka

1555

    •        Námestovo cirkevne patrilo najskôr pod Trstenú. Najstarší záznam o tom je z roku 1555 z vizitačného protokolu trstenskej fary, kde sa prvý raz spomínajú povinnosti obyvateľov Novej vsi (Námestova) voči trstenskému farárovi.

1556

•        Dedič Sedlnický na pokyn kráľa odovzdáva Oravský hrad a tak roku 1556 prevzal Oravu do zálohy od panovníka Fraňo Thurzo, správca kráľovskej komory a bývalý nitriansky biskup. Vtedy prešla na Thurzovskú rodinu aj županská hodnosť. Noví majitelia hradu začali pomerne husto kolonizovať Oravu a zakladať dediny, medzi nimi i Námestovo.

•         František Thurzo získal kúpou Oravský hrad za 18 338 zlatých do dlhodobého prenájmu, kým mu kráľovský dvor nevráti vynaložené náklady a Thurzovci zastávajú post hlavného župana

1557

•        Župan a zemepán Oravy F. Thurzo vydal šoltýsku listinu Ondrejovi Randovi Golaňovi, pochádzajúcemu z Lokce, ktorý založil valaskú osadu Námestovo a ďalším 11 sedliakom, ktorých oslobodil na 10 rokov od všetkých dávok a povinností, ktorá na dlhú dobu patrila hradu Orava

•        1557-1562 obdobie reformácie na Orave

1564

•        Obyvatelia osád založených na valašskom práve obrátili na panovníka Ferdinanda I. so sťažnosťou, že ich kráľovskí daňoví úradníci nútia platiť všeobecné krajinné dane, od ktorých boli oslobodení

•        Založená osada Lokca sa stala východiskovým bodom zaľudňovania dolín pozdĺž rieky Bielej Oravy a jej prítokov

•        známe sú minerálne  pramene pod Babou horou a obyvateľstvo slanú vodu používa namiesto  soli

1585

•        Oficiálne a úplné zavedenie protestantizmu do oravských farností nastalo až po roku 1585, keď Juraj Thurzo, najhorlivejší šíriteľ protestantizmu na Slovensku, prevzal ako dedičstvo po otcovi Františkovi zámok a panstvo Oravu. Mal vtedy iba 19 rokov, ale začal si počínať veľmi rázne. V luteránskom presvedčení sa utvrdil v škole, ktorú založil v Hlohovci na svojom majetku jeho príbuzný Alexej Thurzo, tiež veľký priaznivec reformy. Na mladého Thurzu najviac pôsobil rektor školy Ján Pruno (+ 1586), ktorý ako chýrny pedagóg napísal slovensko-latinský katechizmus s pripojeným spevníkom. Neskôr Thurzo takéto školy založil aj v Kubíne a vo Veličnej. Učil sa najmä Lutherov katechizmus, biblia a cirkevný spev. Vyučovací jazyk bol zväčša latinský. Obyčajne boli tri triedy, vo väčších mestách aj osem. Juraj Thurzo už potom na Orave iných kňazov nestrpel. Už roku 1585 odoprel Félixovi Vlkovi dať katolíckeho kňaza do novozaloženého Podvlku, kde vystavali drevený kostol.

1595

           •        Thurzovci boli protestanti a šíritelia Lutherových myšlienok a v tomto roku založili evanielickú farnosť v Lokci, prvú na Bielej Orave pre všetky dediny Bielej Oravy. /obce odvádzali naturálne dávky - holby masla, hidinu, sviece, mince, merice ovsa a pod./

1598

•        Do tohto roku Námestovci vytvorili tri usadlosti, na ktorých vybudovali 16 sedliackych chalúp

•        Thurzo určil hranice chotára Námestova

Zdroje:

1. Anton Brišák, oňa Maťugová, Ing. Vladimír Briš, Rímskokatolícka farnosť Rabča, ISBN 80-969589-7-6