18. storočie

•        Najstarším sídlom Oravskej stolice bol Oravský hrad a funkciu župana vykonával hradný pán až do polovice storočia

•        V stoličnom zriadení na Orave sa udiali zmeny. Hrad stráca predchádzajúci význam a hradní páni prestali byť oravskými županmi

•        Juraj Erdödy, hlavný župan Oravskej stolice bol prívržencom Habsburgovcov

•        Po potlačení povstania Františka Rákociho nastalo pre Oravu pokojnejšie obdobie, utíchali kurucké vojny.

1703

•        Roku 1703 územie Slovenska sa dostalo do rúk povstalcov, ktorých viedol František Rákoczi II. Pre riešenie rozličných sporov, aj náboženských, sa snem zišiel roku 1705 do Sečian. Zvláštna komisia zložená z katolíkov a evanjelikov rozhodovala o prideľovaní kostolov a fár. Pri rokovaní o Orave katolíkov zastupoval stoličný notár Andrej Revický a evanjelikov podžupan Juraj Okolicsányi. Komisia sa mala riadiť určitými úpravami podľa počtu veriacich.

•       4.novembra sa konalo rozdelenie fár a kostolov na Orave stavom katolíckym, alebo luteránskym. Z 13 filiálok námestovskej fary ostalo 12 katolíckych, len zubrohlavská pripadla evanjelikom

•        Začiatkom júna František Rákoczi II. na čele hrśtky vojakov prekročil severné hranice Uhorska

1705

•        Pustošenie dedín Bielej Oravy kurucami Františka Rákociho

1706

•        Misia krakowských jezuitov v dedinách Oravy

1708

•        Povstanie Františka Rákocziho bolo potlačené a Oravu znovu ovládli cisárske vojská

1709

•        Oravský hrad sa dostal z povstaleckých do cisárskych rúk až 10.apríla 1709

•        Mor na Orave

1711

•        30.apríla si po kapitulácii mohli povstalci odniesť svoju zbraň a vrátiť sa po zložení prísahy vernosti panovníkovi, do svojich domovov/Satmársky mier/

•        Po potlačení Rákoczyho povstania a po mieri satmárskom v roku 1711 znovu platili artikuly šopronského snemu z roku 1681, podľa ktorého evanjelici mohli mať len dva kostoly v každej stolici. Na Orave to bol Vyšný Kubín, poťažne Leštiny a Istebné. Nakoľko tieto kostoly boli ďaleko od Trstenej, tak tam pomaly evanjelici vymizli. Toto sa však stalo už za Karola VI. (1711-1740), ktorý nastúpil po Leopoldovom nástupcovi Jozefovi I. (1705-1711). Karol VI. dal týmto veciam silu zákona, rezolúciou z roku 1731. Keď o 50 rokov Jozef II. vydal tolerančný patent dovoľujúci evanjelikom aj inde stavať kostoly, na Orave tak urobili už iba v Kubíne, vo Veličnej a v Žažkove.

1709-1714

•        Prešli aj ostatné kostoly do rúk katolíkov, takže na Orave ostali evanjelické kostoly len v Istebnom a Leštinách

1712

•        V Námestove bolo obývaných 7 usadlostí. V dedine žilo 10 obuvníkov, 2 kováči a 2 kožušníci

•        Na Orave bolo 43 obuvníkov, 40 kováčov, 37 tkáčov, 34 kolárov, 12 hrnčiarov, 11 krajčírov, 5 obchodníkov s vínom, 8 garbiarov, 2 plátenníci, 2 povrazníci, 1 obchodník so železom a rozličným tovarom, 1 stolár

•        V Oravskej stolici sa začínajú množiť zbojníci a šľachta sa cíti ohrozená.

1713

•        Syn grófa Juraja Erdödyho Juraj prevzal vedenie majetkov v Oravskom panstve. Bol to človek sociálne a nábožensky znášanlivý, ktorý nebol politikom a staral sa hlavne o hospodárske povznesenie zvereného kraja

•        Oravský komposesorát spravovali volení direktori, ktorí do roku 1713 zastávali aj post hlavného župana stolice. Funkcia hlavného župana prestáva byť dedičná. Väčšia časť územia stolice bola súčasťou oravského komposesorátu, no zemianske obce do neho nepatrili a teda ich nemožno stotožňovať, rovnako tak oravské panstvo nebolo totožné s oravským komposesorátom (hoci tvorilo jeho prevažujúcu časť).

1715 - 1716

•        Bolo zaľudnený všetkých 10 námestovských usadlostí asi 520 ľuďmi. Obyvatelia sa zaoberali ovčiarstvom, dobytkárstvom, roľníctvom, kožušníctvom, remenárstvom, garbiarstvom, pláteníctvom a obchodom

•        Dva „mrazivé roky“ , keď júnové mrazy a prietrže mračien s ľadovcom zničili úrodu a z Oravy bez súhlasu zemepána odišlo 1365 rodín poddaných. Ľudia sa živia kôrou zo stromov.

•         prišiel hladomor a na Dolnú zem odišlo 32 ľudí z Námestova

•        Z Oravy sa odsťahovalo 1476 poddaných, t.j. asi 1/3 obyvateľstva Oravy

•        Zbojníctvo zaznamenáva maximálny rozmach

1718

•        Vyhorelo Námestovo, rok predtým Lokca

1725

•        Veľká povodeň

1727

•        Škola v Námestove ešte stále slúžila aj pre žiakov z Rabče.

1728

•        Získalo mesto od uhorského snemu výsadu na obchod s plátna na jarmokoch po celom Uhorsku bez obmedzenia a  v Slanici bola farbiareň plátna

•        Župný úrad v Dolnom Kubíne vydáva prvú plátennícku legitimáciu Jurajovi Bullovi, ústianskému šoltýsovi – richtárovi.

1730

•        Prvá maketa drevenej vodnej nádrže uložená na Oravskom hrade

1731

•        V dôsledku hladu sa v týchto rokoch šírili epidémie, ktoré likvidovali obyvateľstvo

•        V tento rok sa vôbec nekonali trhy. Stavy hovädzieho dobytka decimoval mor. Sedliaci poznali všetky príznaky i priebeh choroby, ale liečiť ju nevedeli.

1739-1740

•        Na následky morovej epidémie len v obciach ako Lokca, Hruštín, Krušetnica, Jasenica, Lomná, Ťapešovo, Zemianska Dedina, Babín, Vasiľovo, Zakamenné, zomrelo za rok 1436 ľudí a 1719 bolo kazených.

•        V tento rok sa vôbec nekonali trhy. Stavy hovädzieho dobytka decimoval mor. Sedliaci poznali všetky príznaky i priebeh choroby, ale liečiť ju nevedeli.

1742

•        Stratou Sliezska Vratislavským mierom sa ukázala naliehavosť podporiť a rozšíriť výrobu plátna

•        V tento rok sa vôbec nekonali trhy. Stavy hovädzieho dobytka decimoval mor. Sedliaci poznali všetky príznaky i priebeh choroby, ale liečiť ju nevedeli.

1749

•        Veľká povodeň

1750

•        Bolo na Orave šesť mangľov a farbiarní plátna

1755

•        Zavedením povinnej regrutačky a tým stálej prezenčnej služby za Márie Terézie, bolo potrebné zintenzívnenie výroby plátna

•        Výskum soľné bane v Polhore

1756

•        Mária Terézia vydala aj prvé papierové peniaze - bankozettle (bankové cedule) v rokoch 1756-1763.

1758

•        Sa datuje stĺp Panny Márie pri rím. kat. kostole sv. Šimona a Júdu v Námestove

1761

•        Mária Terézia sa vyhradila právo zasahovať do remeselnej a cechovej sústavy, čo súviselo s veľkým sťahovaním obchodujúcich a remeselných vrstiev

•        Kamenná fara bola postavená  ako solídna stavba, ako bolo zaznamenané v protokole z kanonickej vizitácie.

1765

•        V roku 1765 začali v Slanici stavať nový kostol z kameňa, ktorý stojí dodnes na ostrovčeku oravskej priehrady.

1767

•        V   záujme  rozvoja   poľnohospodárstva i spravodlivejšieho   usporiadania   vzťahov   medzi   vrchnosťou a poddanými  zaviedla  Mária  Terézia  v  roku  1767  urbár,  čím zrovnoprávnila  šľachtické a  ostatné podnikanie  hlavne na pôde.  Postupne boli  očíslované všetky domy, aby  sa uľahčilo vyberanie daní.

1769

•        Urbárska dohoda z 27.septembra upravila pomer medzi sedliakmi a panstvom

1770

•        Pri klasifikácii pôdy oravské chotáre zatriedili do skupín, ktoré nezodpovedali skutočnej bonite pôdy. Zvýšili sa tým ceny a robotné povinnosti a dlhy na daniach za niekoľko rokov vzrástli.

1772

•        Pripojením poľskej Haliče ku Rakúsku  prispelo k rozvoju Oravy a najmä jej horná časť sa dostala do čulého priemyselného a obchodného ruchu

     bolo  v Námestove1104 katolíkov a 6 židov. po pripojení Haliče k Rakúsku roku 1772. Trstená sa stala sídlom jedného zo štyroch oravských okresov: Dolný Kubín, Tvrdošín, Trstená a Námestovo. Rozhodlo sa tak na všeobecnom zhromaždení šľachty a duchovenstva oravskej župy 23.septembra 1777. Súd, ktorého Trstiansky bol asesorom, bol zriadený pre oravskú a turčiansku stolicu so sídlom v Dolnom Kubíne.

1773

•        Nariadením  zrušila Cisárovná Mária Terézia okrem reforiem v oblasti hospodárstva, dedičné právo šoltýsov na funkciu richtára, čo bol výrazný zásah do vtedajších šoltýskych výsad a práv

1774

•        Urbár z roku 1774 zrušil systém dedičných richtárov a zaviedol systém každoročne volených richtárov. Ľud od urbárskej regulácie očakával zníženie poddanských povinností, ale stal sa opak a odpor poddaných vyústil do otvorenej vzbury, ktorú cisárske vojsko kruto potlačilo.

1775

•        Veľkoplátenník J. Zimčák postavil farbiareň s mangľom, ďalšie farbiarne postavili M. Haller a I. Veselovský, ktorí sa vyučili farbiarskemu remeslu v Kežmarku.

1776

•        na základe rozhodnutia uhorskej miestodržiteľskej rady bola Orava podelená na 4 okresy. Vznikol dolnokubínsky, trstenský, námestovský a hradný okres so sídlom v Tvrdošíne, ktorý bol zrušený v r 1920

•        14.júna 1776 panovníčka Mária Terézia kodifikovala Námestovo prerodom z poddanskej dediny na  mestečko a udelila mu právo konať 4 výročné jarmoky 13.1, 12.3., 1.8., 18.10.  a týždenné trhy vždy vo štvrtok, ktoré sa konali až do r. 1919. V rokoch  1731, 1739, 1742, 1780, 1828, 1829, 1830, 1838 sa trhy vôbec nekonali z dôvodu zdecimovania stavov hov. dobytka morom. 

1777

•        Námestovo sa stalo sídlom okresu do r. 1960 a definitívne sa skončilo obdobie dedičného richtárstva rodov Goláň, Fraštia, Námestovský, Randa, Krasuľa a správa mesta prešla na volených richtárov.

•        Pochádza najstarší známy prameň na erb Námestova, čím je pečatidlo mestečka. Kruhopis znie SIG/illum/.REG/ii/.PRI/vilegialis/.OPP/idi/.NAMESTO.1777. Dodnes je v Oravskom múzeu Oravského zámku.

    bol farárom v Námestove jezuita Gaudentinus Machal. Pri ňom na fare pôsobili jezuiti Jakub Kroner a Pavol Slanica a kaplánom bol František Keletcsenyi.

•        Reforma školstva Márie Terézie priniesla zavedenie školskej dochádzky pre deti od 6-12 rokov, ale deti museli často dávať prednosť práci na poli

•        Na Orave bolo 63 628 obyvateľov?

1778

•        V mesto žilo 167 rodín a malo 791 obyvateľov, námestovský okres mal 14 885 obyvateľov

•        Mesto začalo používať svoj erb – medzi čierno odliatym Šimonom a Júdom strieborný štít s čiernym habsburským orlom a na vrchnom okraji štítu je veľká zlatá listová koruna.

1780 - 1785

•        Rod Murínovcov patril medzi najväčšie a najstaršie veľkoplátennícke dynastie na Orave.  Prvým výrazným plátenníkom tohto rodu bol Ignác Murín (1780-1825). Jeho syn Anton a vnuk Anton(1841-1896), ktorý mal troch synov. Štefan sa stal lekárnikom v Dunalföldváre. Jeho syn Aladár je lekárom v Budapešti. Stredný syn Matej (1860-1934) zdedil po nebohom otcovi plátenícke žezlo. Od roku 1890-1904 mal asi 30 vozov. Predal sídlo domu Murínovcov v Námestove Miklušičákovi a tovar s inventárom do Košíc. Bol vyučený vo farmácii a tak potom už len lekárničil v Námestove so strýkom Arpádom. Matej si zobral za manželku Teréziu Kohútovú z Ústia a tak spojil dva významné plátennícke rody. Karol  Skyčák z významnej  pláteníckej  rodiny  z Klina (1846-1908), priateľ P. O. Hviezdoslava a jeho spoločník na letných rybačkách v Oravskej Polhore, sa priženil do bohatej plátenníckej rodiny Murínovcov v Námestove a v roku 1885 ho zvolili za podpredsedu tzv. Hornooravského spolku pre plátennícky obchod a priemysel.

•        V tento rok sa vôbec nekonali trhy. Stavy hovädzieho dobytka decimoval mor. Sedliaci poznali všetky príznaky i priebeh choroby, ale liečiť ju nevedeli.

1781

•        Jozef II. zrušil mestské cechové privilégiá, podľa ktorých vidiečan nesmel byť prijatý za člena cechu

1783

•        V Námestove popravili zbojníkov Ignáca Belovčíka, Jozefa Nevedela, Menharta Kopťáka a Jozefa Obojeka

•        26.4. nariadením cisára Jozefa II. bolo zavedené úradovanie v nemeckom jazyku, namiesto latinčiny

1785

•        V čase panovania cisára JozefaII. sa Koncom 18. stor. sa tu usadilo viacero židovských rodín, ktoré sa zaoberali obchodom a v tomto roku tu  postavili synagógu. Pri synagóge bola základná škola pre židovské deti z okresu Námestovo.

•        V roku 1785 bolo na Orave 115 Židov a v roku 1791 si zriadili rabinát v Námestove a Dolnom Kubíne.

•        Panovník Jozef II. uskutočnil zmeny v Uhorsku Územie Oravy bolo spojené s Liptovom a začlenené do banskobystrického dištriktu

1786

•        Vyšlo nariadenie Oravskej stolice o pestovaní ľanu a konôp. Nariaďuje všetkým, nielen dospelým, ale aj ženám a deťom nedospelého veku, zaoberať sa pestovaním a spracovaním ľanu, výrobou plátna a jeho predajom

•        Orava bola spojená s Liptovskou stolicou /reformy JozefaII./

•        Jozef II. zrušil cechy a tým dal každému voľnosť prevádzať remeslá

•        Cholera v Erdútke

1788

•        V roku 1778 malo Námestovo 791 obyvateľov.

•        Jozef II. povolil 24. júna oravským plátenníkom voľne obchodovať po celej Rakúsko - Uhorskej monarchii

1791

       Fara bola upravená, kedy bola i miestna škola rozšírená na dvojtriednu. Farárom bol vtedy čestný kanonik ThDr. Ján Hámorník.

•        Si Židia zriadili v meste Rabinát a bola utvorená aj židovská škola

1792

•        Zásluhou A.Bernoláka bolo založené Slovenské učené tovarišstvo, začalo sa očkovanie detí proti osýpkam v oravských obciach

1796

•        Opakované potvrdenie povolenia  oravským plátenníkom voľne obchodovať po celej uhorskej krajine

Zdroje:

1. https://www.farano.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=29&Itemid=51
2.