20.storočie

1900

•        Námestovský okres mal 30 081 obyvateľov

•        Železnica z Oravského podzámku bola predĺžená až do Suchej Hory, no už nenahradila význam starej obchodnej cesty.

•        Plánuje sa odbočka železnice Tvrdošín- Námestovo – Oravská Polhora

 1901

•        F.Skyčák založil v meste Ľudovú banku, v roku 1908 aj v Jablonke

•        bola tu aj Tatrabanka, Roľnícka vzájomná pokladnica a Všeobecné úverové družstvo, čím sa zlikvidovalo úžerníctvo židovských obchodníkov

 1901

           •        Na Orave bol neobyčajne suchý rok a v dedinách sa vyskytujú časté požiare. Len v Or. Polhore zhorelo 80 usadlostí.

1905

•        Mestský notár podal návrh na poštátnenie cirkevnej školy

•        Na Babej hore postavili turistickú chatu

•        F.Skyčák ml. bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej strany do uhorského snemu

•        Bobrov sa stal sídlom volebného okresu pre voľby do uhorského snemu, v ktorých bol zvolený F.Skyčák

•        Na Slovensku ma len Orava jediného  poslanca  v budapeštianskom parlamente a to Františka Skyčáka  v rokoch 1905-1910

1906

•        pri veľkom požiari spôsobenom bleskom vyhorel celý Vyšný koniec a strecha kostola

•        vysťahovalectvo do Ameriky v tomto roku dosiahlo vrchol

1907

•        na obecnom výbore bola schválená žiadosť o poštátnení školy a škola sa stala štátnou za hlavného slúžneho Jána Smetanaja

1910

•        vypracovanie projektu odvodnenia a zužitkovania roviny v lokalite „Dobré lúky“ na pravej strane hradskej vedúcej z Námestova do Slanice

•        rozloha Oravskej župy bola 2018 m²

1911

•      Centrum, z ktorého malo byť riadené dokazovanie „poľskosti“ severných oblastí Slovenska (resp. Uhorska) vzniklo v Novom Targu, kde miestny lekár Jan Bednarski „začal buditeľskú prácu a vyberal najlepších ľudí zo Spiša a Oravy, zhromažďoval ich do jednej rodiny poľskej“. Toto svoje ťaženie začal v roku 1911 vydaním agitačnej brožúry Co my za jedni, v ktorej sa už k slovu dostávali mladí maďarofili a polonofili, ktorí neskôr stáli na čele boja za pripojenie Spiša i Oravy Poľsku, ako klerik Ferdynand Machay, lekárnik z Jablonky Eugeniusz Stercula, či literát píšuci horalské drámy Matonog. V roku 1913 Bednarski zriadil tlačový orgán – Gazetu Podhalansku, v ktorej si stanovil za cieľ: „...preporodenie celého goralského ľudu a skrze neho posilnenie Poľska...“. 

•       Počet členov obecného zastupiteľstva bol 30. Virilistov bolo 12, volených 12 a členov úradu 6. Výkonným orgánom bolo predstavenstvo, ktoré tvorili richtár, notár, podrichtár, pokladník, pôrodná babica, ohliadač mŕtvol, dozorca dobytka a obecný doručovateľ.

•        U 27 gazdov uhynul dobytok na slintačku a krívačku

•        Plátennícky spolok mal 180 členov

1912

•        Už druhý rok je neúroda a ľudí ubúda

•        Mesto je proti udeľovaniu ďalších licencií na krčmu, lebo alkoholizmus roľníkov prehlboval biedu rodín

•        Lenin ako turista vystúpil na Babiu horu

•        Tlačiareň M. Scheina v Námestove /korešpondencia, na listinách/

1914

•        Po zavraždení následníka trónu Rakúskoo-uhorskej monarchie Františka Ferdinannda a jeho manželky v Sarajeve dňa 28.júna.1914, vypukla 1. svetová vojna /1914-1918/.

•        29.apríla dostalo mesto súhlas na výstavbu železnice na Trstenú a Oravskú Polhoru, ale tento plán prekazila 1.sv. vojna

•        Oravské panstvo začalo stavať od Lokce smerom na Or. Lesnú do Osčadnice úzkokoľajnú železnicu na prevoz dreva

•        V októbri sa vyskytol prípad cholery a v meste založili nemocnicu so 6 lôžkami

1915

•        Prichádza neúrodný rok

•        Boli zavedené povinné odvody dobytka pre front

1916

•        Pokračuje sa vo výstavbe železničky Lokca-Zakamenné s odbočkou na Mutné, ktorú celú postavili taliansky vojnoví zajatci

1917

•        25.decembra bol založený spolok Červeného kríža a mal 48 členov

•        13.júla Rakúsko-Uhorská vrchnosť zrekvírovala v meste kostolné zvony, keď bola vypísaná 6 vojnová pôžička od obyvateľstva a zberný hárok ostal prázdny

1918

•        V I. svetovej vojne padlo 10 obyvateľov mesta, K. Miklušičáka popravili v Kragujevaci v júni za účasť na vzbure vojakov

•        utvorila sa v Námestove Národná rada, ktorej predsedom bol F. Skyčák a členmi F. Kovalík, F. Hrkeľ, R. Kubica, A. Murín, J. Juráška, Š. Fraštia, F. Krasuľa, Š. Krušinský, O. Vevurka, M. Hruboš, V. Scwarz, Š. Naništa a K. Droppa

•        V tomto roku sa skončila vojna a 28.októbra bol v Prahe vyhlásený samostatný Československý štát. Rakúsko-uhorská ríša sa rozpadla. Vznikom Československej republiky sa splnila tisícročná túžba Čechov a Slovákov mať svoju domovinu.

•        Vojaci vracajúci sa z frontu, revolučne naladení, keď našli doma vyhladované a živoriace  rodiny, 5.-7. Novembra spoločne s obyvateľmi urobili „rabovku“ u obchodníka Jozefa Kreuza. Rabovačky židovských krčiem a obchodov bili po celej Orave. Vyrabované boli aj kúpele na Slanej vode.

•        5. novembra 1918 založil Ferdynad Machay v Jablonke poľskú Národnú radu, ktorá proklamovala pripojenie Oravy, Spiša i Čadce k Poľsku a požiadala o vyslanie vojska, aby obsadilo „poľské“ územie. Vstup poľských vojsk na územie Slovenska vyvolal značné znepokojenie v slovenskom politickom živote, zvlášť potom, keď tieto vojská v oravskej obci Polhora začali strieľať do dedinčanov. Poľsko vyslovilo na územie okresov Trstená a Námestovo svoje nároky a obsadilo ich. Dovtedy sa viac-menej pokojná hranica začala meniť na „krvavú”. Do sporu tak museli zasiahnuť víťazné štáty – tzv. Dohoda, ktorá 5. decembra 1918 určila demarkačnú líniu prebiehajúcu od Javoriny k Veľkému Lipníku po Andrejovku. Poľský generálny štáb sa síce obrátil s protestom k náčelníkovi dohodovej vojenskej misie v Budapešti plukovníkovi Vixovi, ale neúspešne. Poľské vojská sa museli do 13. januára 1919 stiahnuť za starú uhorsko-poľskú hranicu, pričom však prezentovali, že odchodom z týchto území sa nezriekajú svojich nárokov.

7. novembra MUDr. Bednarsi ako predseda Národnej rady v Novom Targu nariadil odvody v celom Podhalí a požiadal Krakow, aby na Oravu vyslali poľské vojsko.

•        18. Novembra bola v poľských rukách celá Babia hora s okolitými dedinami. Pri streľbe do obyvateľov Or. Polhory jednu ženu zabili a bolo veľa ťažko ranených.

•        Podľa rozhodnutia dohody z 5. decembra zostala demarkačná línia Slovenska na severe totožná so starou uhorsko - haličskou hranicou. 24. Decembra bolo v bolo v Poprade podpísané dočasné prímerie na Spiši a o týždeň na to v Chyžnom týkajúce sa Oravy

•        prevratom sa zúžil životný priestor plátenníkov iba na Slovensko a tak 90% plátenníkov prišlo o svoju existenciu

•        Konfiškácia kostolných zvonov v obciach Bielej Oravy pre výrobu zbraní

•        1918-1925 prebehla výstavba železnice z Brezy do Or. Lesnej a Oščadnice, v r. 1972 zrušená

•        Zničenie kúpeľov na Slanej vode

•        Založenie Matice slovenskej v Námestove

1919

•        18.februára Námestovčania žiadali župný úrad o povolenie konať týždenné trhy nie vo štvrtok, ale pondelok kvôli pripojeniu Jablonky ku Poľsku

•        Vznikla štátna meštianska škola na základe deputácie námestovských občanov, ktorých viedol Florián Hrkeľ a začalo sa vyučovať v dvoch triedach

•        Založenie športového klubu Sokol v meste

•        Vytvoril odbočku Slovenskej remeselníckej jednoty v Námestove. Okrem toho boli združení aj v Okresnom živnostenskom spoločenstve, ktoré chránilo záujmy drobných výrobcov, obmedzovalo nežiadúcu konkurenciu limitom živnostenských povolení, odhaľovalo a pranierovalo prácu fuškárov.

•        Štátna meštianska škola v Námestove bola zriadená na základe deputácie námestovských občanov (viedol ich Florián Hrkeľ) v marci  u dr. Vavra Šrobára, Ministra s plnou mocou pre správu Slovenska. Začiatkom októbra po uskutočnenom zápise sa začalo vyučovať v dvoch triedach.

•        Najvyššia rada, ktorá 27. septembra 1919 definitívne rozhodla, že plebiscit sa uskutoční, a to: na Těšínsku, na Spiši v okrese Spišská Stará Ves a z Kežmarského okresu v oblastiach, ktoré sa nachádzajú severozápadne od čiary rozvodia medzi riečišťom Dunajca a Popradu, vrátane obcí, ktorými táto čiara prechádza a na Orave v okresoch Trstená a Námestovo. Deň plebiscitu bol stanovený na 24. júl 1920.

1920

•        Obec Jablonka si nárokuje Poľsko, ktoré ju aj vojensky obsadilo

•        Pod vplyvnom medzinárodnej situácie podpísali 10. júla 1920 v belgickom mestečku Spa československý minister zahraničných vecí Edvard Beneš a poľsky premiér Władisław Grabski súhlas s medzinárodnou arbitrážou, kde prisľúbili lojálne rešpektovať rozhodnutie Najvyššej rady. Na základe jej splnomocnenia rozhodla dňa 28. júla 1920 Veľvyslanecká rada o nových československo-poľských hraniciach.

•        Odstúpením viacerých goralských obcí Poľsku sa územie Oravy po plebiscite zmenšilo. Poľsku pripadlo približne 345 km² z územia Oravy. Zatiaľ čo na Těšínsku boli viac-menej naplnené československé ašpirácie, slovenská časť republiky stratila 25 obcí s približne 25 000 obyvateľmi, a to: Čiernu horu, Durštín, Fridman s osadou Falštýn, časť obce Jurgov, Kacvín, Krempachy, Lapšanku, Nedecu, Nižné Lapše, Novú Belú, Repiská, Tribš, Vyšné Lapše, Bukovinu – Podsklie, Harkabúz, Chyžné, Jablonku, Malú Lipnicu, Nižnú Zubricu, Oravku, Pekelník, Podvlk, Srnie, časť obce Veľká Lipnica, Vyšnú Zubricu, Suchú horu a Hladovku. Po následnej delimitácii a ďalších rokovaniach boli obce Suchá hora a Hladovka pričlenené k Československu, pričom Poľsku definitívne pripadol celý kataster obcí Veľká Lipnica a Jurgov.

•        Je založená Hornooravská účastinárska spoločnosť, ktorá úspešne podnikala

•        Hornooravská priemyselná  spol., ktorej riaditeľom bol Guttmann sa zaoberala obchodom s drevom, výrobou a dodávkou elektrickej energie vybudovala na Bielej Orave elektráreň s rozvodnou sieťou

•        Mlyn a vodnú pílu na Koleničnom potoku prerobili na parnú

•        10.októbra počas verejného zhromaždenia Slovenskej ľudovej strany, na ktorom sa zúčastnil Andrej Hlinka, českí vojaci zastrelili Antona Jackulíka zo Slanice a Ignáca Fenika z Klina. Napriek ohováraniam rôznych neprajníkov, nachádzala Slovenská ľudová strana v Námestove značnú podporu pre svoj program.

1921

•        realizácia projektu odvodnenia a zužitkovania roviny v lokalite „Dobré lúky“ na pravej strane hradskej vedúcej z Námestova do Slanice na ploche 13,48 ha

•        Hornooravská účastinárska spoločnosť vybudovala v meste elektrické osvetlenie, za ktoré každoročne inkasovala 11 000 korún.

•        Otvorenie detskej zdravotnej stanice v meste

1922

•        21.januára inštitúciu plátenníkov uznal aj okresný súd /štatút spolku je z r. 1886/

•        Oravská župa, ako samostatná administratívna jednotka prestáva existovať

•        Založenie dychovej hudby v Námestove

1923

•        Župná správa na Slovensku bola reorganizovaná a tri oravské okresy /hradný zanikol 1920/ zadelili do Považskej župy. Táto úprava ostala v platnosti do r. 1928.

1923 – 1934

•        Na Orave sa vydalo 3 508 vysťahovaleckých pasov

1924

•        8.9. bola posviacka nových zvonov

•        námestovský chotár má 5673 katastrálnych jutár a 695 siah

•        pôsobí v meste Okresná hasičská jednotka, ktorá združovala dobrovoľné hasičské spolky na území okresu

•        13.marca bol v meste schválený Okresný osvetový zbor

•        Riaditeľom meštianskej školy bol pán Janda

•        Bola zriadená štátna ľudová hospodárska škola

•        Bol neúrodný rok, sprevádzaní nepriaznivým počasím a veľkým výskytom myší

•        Spor o pohraničné územia s poľskom sa definitívne uzavrel 6,mája na rokovaní v Krakowe podpísaní dohody Poľska a Československa

1925

•        Hornooravská priemyselná spoločnosť sa stala užívateľom úzko koľajovej železnice a furmani prišli o prácu

•        Hornooravská účastinárska spoločnosť postavila v Or.  Podzámku na stanici sklad na uskladnenie dubového dreva.

•        3.augustala bola povodeň, ktorá  drevokupcom odplavila z brehov Bielej, Čiernej Oravy a Polhoranky  20 000m² dreva a plávajúce drevá  narobili  roľníkom veľké škody

•        Zavedenie sedemročnej školskej dochádzky na ľudových školách v Námestovskom okrese

•        Zriadenie autobusovej prepravy na trati Tvrdošín –Námestovo -Oravská Polhora

1926

•        18.októbra najímali v meste na banícku prácu vo Francúzsku

•        Plátennícky spolok sa znížil na 142 členov

•        Obec dostala dotáciu na reguláciu potoka klinec, ktorý nebol upravený a na jar sa vylieval po uliciach

•        V meste bolo 324 domov

•        Elektrifikácia mesta

1928

•        najímali v meste poľnohospodárskych robotníkov na Moravu a do Čiech

•        10.mája zničil porasty prudký ľadovec

•        Založenie obecnej ľudovej knižnice v meste

1929

•        veľký požiar 2. Septembra na Nižnom konci zachvátil aj Mláku a zničil úrodu 34 gazdov

1930

•        26.apríla vypukol požiar a za obeť mu padlo30 domov a hospodárskych stavísk v častiach Mrzačka

•        V meste bola založená predajňa firmy Baťa

•        V meste bolo 30 remeselníkov, 4 priemyselní robotníci, 30 drevorobotníkov, 136 lesných furmanov, 136 stálych lesných robotníkov/drevorubačov a pltníkov/, 10 stálych poľnohospodárskych robotníkov a 45 sezónnych

•        Bol založený prvý rybársky spolok v meste, Ľudový rybársky spolok s pôsobnosťou pre celú Oravu bol založený v r. 1925

•        Časť oravských učiteľov z Námestova napísala žiadosť o poštátnenie všetkých oravských škôl, lebo existujúce cirkevné školy boli zaostalé.

•        Pláteníctvo je na ústupe / plátenníkov /na Slovensku bolo už len 48 903 domácich výrobcov plátna, čiže za necelých 50 rokov klesol počet vyrábateľov o 43%/

1931

•        Bol neobyčajne daždivý rok a mnoho úrody zhnilo v zemi

•        Boli trhy zakázané na 3 mesiace a októbrový jarmok prevládala ponuka, nad dopytom z dôvodu krízy

•        24.marca bol založené v meste Vodné družstvo

•        25.marca bola založená Učňovská škola

•        Štrajk robotníkov v Námestove

•        Otvorenie kina v meste

1932-1933

•        Sa upravovali ulice štrkovaním a dechtovaním

•        Neúrody priniesli nevýslovnú biedu

1933-1935

•        Prebieha druhá etapa regulácie potoka klinec s kolaudáciou 1937

1933

•        Sa trhy nekonali z dôvodu pretrvávania červienky dobytka v okolí a výskytu týfusu

•        Krajinský úrad v Bratislave vypracoval generálny projekt priehrady

1934

•        Pre veľký výskyt škodcov bola malá úroda zemiakov

1935

•        sa začalo s výstavbou školy pre meštiansku a ľudovú školu

•        krajinský prezident znovu potvrdil právo navštevovať týždenné trhy

•        založenie Informačnej kancelárie pre propagáciu cudzineckého a turistického ruchu na Hornej Orave a v Námestove

•        založenie včelárskeho spolku v meste

•        Námestie, ktoré od roku 1935 nieslo názov Masarykovo, malo obdĺžnikový pôdorys. V meste bolo sedem ulíc: Hlavná, nazývaná od roku 1935 Benešova, Kapitulská, Mrzačka, Mláka, Spojovacia, Nová a Krivý kút. Čistotu v meste narušoval potok Klinec. Nebol upravený a na jar, keď sa topil sneh, vylieval sa po uliciach a zaplavoval rigoly bahnom a smeťami, ktoré až do vyčistenia spôsobovali nepríjemný zápach.

1936

•        Obecné zastupiteľstvo z dôvodu vysokých cien el. prúdu/6,50Kčs za 1kw/ sa rozhodla zmeniť dodávateľa a to spojené elektrárne severozápadného Slovenska.

•        Telefonizácia obcí Bielej Oravy

•        Júnové povodne zničili úrodu na poliach

1937

•        V meste bolo 329 domov

•        Okresný úrad v Námestove vyčlenil sumu 60 120 korún na úhradu prác pri výstavbe dreveného mosta cez Hruštínku

•        Jarné povodne  spôsobili neúrodu zemiakov na Orave

1938

•        Ľadovec poškodil porasty v rozlohe 142 kat. jutár pôdy

•        3. Januára sa začalo vyučovanie v novostavbe školy

•        Elektrifikácia obcí Bielej Oravy

•        16. decembra bola zastavená aj činnosť miestnej telovýchovnej jednoty Sokol.

•        obce Suchá hora a Hladovka pričlenené k Československu v r. 1920, boli opäť obsadené Poľskými vojskami

1939

•        14.marca 1939 sa docielila slovenská autonómia a vzniká Slovenský štát. Na druhý deň 15.marca sa vytvoril Protektorát Čiech a Moravy.

•        v máji  členovia Hlinkovej Gardy  označovali židovské obchody plagátmi. Dňa 1.10.1939 sa konal zjazd Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany v Trenčíne a za predsedu strany bol zvolený Dr. Jozef Tiso, predseda Slovenskej vlády.

•        22.júna 1941 bol napadnutý Sovietsky zväz. Slovensko za cenu svojej samostatnosti vstúpilo do vovny proti Poľsku a Sov. zväzu po boku hitlerovských vojsk.

•        V auguste  Námestovčania presadzovali myšlienku dvoch okresov na Orave a v tomto zmysle napísali memorandum Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Uvádzali dôvody teritoriálne a organizačno-vecné, v každom prípade však za zrušenie Trstenej ako okresného sídla. Patričný protitlak spôsobil, že sa Trstená ako okres udržala, dokonca vláda rozhodla, že okresná nemocnica sa bude stavať v Trstenej.

•        1. septembra 1939 Nemecko napadlo Poľsko, obsadilo ho a rozpútala sa 2.svetová vojna.

•        V meste žilo 47 židovských rodín, asi 125 ľudí, 59 Čechov a tri cigánske rodiny

1942

           •        v máji 1942 zo všetkých dedín a miest boli deportovaní do koncentračných táborov takmer všetci židia. Tam potom prebiehala ich              fyzická likvidácia.

1945

           •        12.3.1945 od Slanice strieľajú ruské vojská smerom na Oravskú Polhoru

           •        2.4. na Veľkonočný pondelok dopadajú posledné delostrelecké granáty na Or. Polhoru a o 11 hodine do dediny vstupujú  Rusi,
           ktorí rabujú, čo sa dá.

           •        9.4.1945 bol úradne oznámený koniec 2.svetovej vojny

Zdroje:

1. Neuskutočnený plebyscit
2. Anton Brišák, oňa Maťugová, Ing. Vladimír Briš, Rímskokatolícka farnosť Rabča, ISBN 80-969589-7-6