Peniaze v našich dejinách

Prvé mince ktoré sa razili a používali na našom území boli keltské. Spočiatku napodobňovali grécke-macedónske mince, neskôr začali raziť vlastné – strieborné, zlaté i bronzové. Každé centrum malo mince s vlastnou tematikou (rôzne figurálne, mýtické, zvieracie a symbolické motívy). Asi najznámejšie sú mince typu BIATEC. Keltské mince boli v obehu od 4. do konca 1. stor. pred n.l.

Keltské mince vytlačil rímsky vplyv. Rímske mince sa však na našom území nerazili iba boli v obehu prostredníctvom rímskych vojakov a obchodníkov. (od 1. po 5. storočie)

Od pádu ZRR a príchodu slovanských kmeňov na naše územie až po začlenenie územia do Uhorského štátu tu nevznikla žiadna domáca mena. Obchod prebiehal buď výmennou formou a lebo prostredníctvom byzantských, arabských či západoeurópskych mincí. Domácim platidlom Veľkomoravskej ríše boli železné hrivny – predmety sekerovitého tvaru.

Za vlády Štefana I. sa v Uhorskom štáte začínajú raziť strieborné denáre a oboly. Ich hodnota pre boje o trón kolísala, preto sa v značnej miere používali cudzie peniaze.

Peňažná reforma Karola Róberta podporila banské podnikanie => prísun drahých kovov . Ďalej nechal zriadiť mincovňu v Kremnici – strieborné mince, groše s postavou panovníka na averze jeho erbom na reverze, denáre, oboly. Zaviedol razbu prvých uhorských zlatých mincí – florénov. Nové peniaze vytlačili cudzie z domáceho trhu a začali sa používať aj v zahraničí.

V 16. stor. začína dopyt po peniazoch vyššej hodnoty. V roku 1553 bola zavedená toliarová mena. Razili sa aj dukáty. Hodnota mincí bola krytá autoritou štátu.

Papierové peniaze zaviedla Mária Terézia – bankocetle – boli to štátovky. Neúmerné zvyšovanie ich množstva spôsobilo v roku 1811 štátny bankrot.

V snahe vybudovať jednotný nemecko-rakúsky menový systém sa zaviedol spolkový toliar.

Priemyselná revolúcia si však vyžadovala zásadnú peňažnú reformu. Preto bola v roku 1892 zavedená korunová mena založená na zlate (1 koruna = 100 halierov). Zo zlata 10 a 20 korunačky, nižšie nominály boli zo Ag, Ni, bronzu. Ako obchodná minca sa razili kremnický a rakúsky zlatý dukát. Mena platila až do rozpadu monarchie v roku 1918.

Československá republika bola jediným z nástupníckych štátov, ktoré si ponechala korunovú menu.

Uhorské mincovníctvo - toliarové obdobie (polovica 16. storočia - 1892)

Hospodárske pomery začiatkom 16. storočia si vyžiadali razbu veľkej striebornej mince. Pravidelná razba toliarov, ich dielov a násobkov v Uhorsku sa začala až v roku 1553.

Okrem vládnych mincí boli na Slovensku v období toliarovej meny (násobky a diely dukátov, toliarov, denáre, oboly, neskôr grajciare, duáriusy a poltúry) v obehu aj rozličné cudzie razby - poľské, sliezke, české. Začiatkom 18. storočia sa v čase protihabsburského stavovského povstania, ktoré v rokoch 1703-1711 viedol František II. Rákoci, dostali do obehu aj núdzové platidlá, medené poltúry a ich násobky, ako aj tzv. obliehacie mince.

Averz toliara Rudolfa II. (1576-1608), razba kremnickej mincovne z roku 1579, striebro.

Reverz 3 1/2 toliara-hranáča Gabriela Betlena (1613-1629) z roku 1627. Patrí medzi najkrajšie strieborné razby košickej mincovne.

Mince Rakúska Uhorska: korunová mena Františka Jozefa I.

Mince Františka Jozefa I. (1848-1916)
Do roku 1892 razil mince toliarovej meny. V roku 1892 zaviedol korunovú menu. Základnou jednotkou bola koruna, ktorá sa delila na 100 halierov (v Uhorsku - filliere). Bola krytá zlatom a trvala až do zániku Rakúska-Uhorska roku 1918.

Mince korunovej meny v rokoch 1892-1918

Razili sa iba v dvoch mincovniach - vo Viedni - bez značky mincovne (b.z.) - Rakúsky typ, a v Kremnici - značené K.B. - Uhorský typ.

Klikni na obrázok pre zobrazenie ostatných mincí.

výborné informácie získate zo stránky https://www.limitamince.sk/