Predpovedanie minulosti.

19. storočie

 

•        V polovici storočia obyvateľstvo Oravy tvorilo 6 mestečiek a 91 dedín

•        Maďarizácia koncom storočia silnela a takmer 90% učiteľov bolo hovoriacich po maďarsky

•        Koncom storočia chceli Oravci zastaviť vody Bielej a Čiernej Oravy, o čom dokazuje aj drevený model hrádze na Oravskom hrade

•        V Oravskej župe platila zásada, že ak niektorá dedina vyhorela, roľníci ostatných dedín a mestečiek prispeli do zbierky pohorelcom i grajciarom od jednej rale.

•        Oravský komposesorát, bývalý hlavný feudál, sa po roku 1868 transformoval na moderný veľkostatok a predstavoval vlastne väčší podnik v regióne, v ktorom naďalej prevládala agrárna malovýroba. Nedostatok pracovných príležitostí a politický útlak zo strany vtedajšej uhorskej vlády, viedli k masvému vysťahovalectvu, predovšetkým do USA. Mnohí Oravci v zámorí ostávali natrvalo.

 

1800

•         na Oravskom hrade vypukol požiar a rozšíril sa na celý hrad

•        výskum prameňov na Slanej vode

 

1801

•        Opakované potvrdenie povolenia  oravským plátenníkom voľne obchodovať po celej uhorskej krajine

•        Od r. 1777 až do roku 1801 stúpol počet obyvateľstva Oravy na 85 453 ľudí

 

1802

•        Po tomto roku mohli Židia podnikať okrem obchodu aj v priemysle

 

1808

•        Veľká povodeň

 

1811

•        5. mája výnos Jozefa II. potvrdil  cisársky  patent z r. 1788 o podomovom obchode /Hausierer patent/

 

1813

•        Pri veľkej povodni na Orave sa utopilo 180 ľudí a zahynulo 7000 kusov dobytka, storočná voda

 

1814

•        Žiadal Oravské panstvo o postavenie mangľa s farbiarňou kupec Mojžiš Stein

 

1818

•        Sa datuje drevený kríž pri rím. kat. kostole sv. Šimona a Júdu v Námestove

•        Sa v meste narodil Veselovský Karol, MuDr., ktorý sa stal od r. 1861 stoličným lekárom župy. Založil na Slovensku najstaršiu meteorologickú stanicu v Oravskom Podzámku.

•        Povýšenie Bobrova na mestečko s privilégiom od Františka I.

 

1821

•        Bohatí židovskí farbiari z Námestova, Bobrova a Slanice založili plátennícky cech, ktorý predpisoval jednotné ceny za farbenie a tlačenie plátna.

 

1825

•        V  Námestove boli dva mangľe a na Hornej Orave ich bolo 18, najviac v Bobrove /8/ a Slanici /4/

 

1827

•        Od r. 1801 až do roku 1827 stúpol počet obyvateľstva Oravy na 90 682 ľudí

 

1828

•        mesto má 1 668 obyvateľov a v meste bol kat. kostol, synagóga, hostinec, pivovar, niekoľko vodných mlynov, píly, sklad dreva, námestovský okres mal 26 445 obyvateľov

•        V tento rok sa vôbec nekonali trhy. Stavy hovädzieho dobytka decimoval mor. Sedliaci poznali všetky príznaky i priebeh choroby, ale liečiť ju nevedeli.

 

1829-1830

•        V tento rok sa vôbec nekonali trhy. Stavy hovädzieho dobytka opäť decimoval mor.

 

1831

•        mor zachvátil hornú časť Oravy a vyžiadal si veľa obetí. Za zdravotného komisára Oravská stolica v Oravke vymenovala Jána Bernoláka, ktorý mal na starosti kontrolu osôb prichádzajúcich z Poľska na Oravu. 

•        V Námestove bola založená lekáreň sv. Trojice

•        Na Orave bolo už 16-18 valch na súkno

 

1832

•        14 300 domov na Orave sa zaoberalo výrobou plátna. Ročná výroba činila asi 2,5 milióna metrov

•        Abrahám Schwarz žiadal Oravské panstvo o postavenie mangľa s farbiarňou

 

1834

•        Rok na Orave bol neobyčajne suchý. Mor dobytka nazývaný dul decimoval dobytok.

 

1835

•        Nastal hladomor, šírili sa choroby a stúpala úmrtnosť

 

1838

•        V tento rok sa vôbec nekonali trhy. Stavy hovädzieho dobytka decimoval mor.

 

1840

•        Obdobie v rokoch 1840-1848 je označované ako „roky veľkého hladu“ , nastal hladomor, šírili sa choroby a stúpala úmrtnosť

•        Údajne Mária Terézia vzhľadom na túto chudobu dala obyvateľstvu Oravy privilégium, aby mohli po celej krajine predávať výrobky a nemuseli platiť dane

 

1843

•        petícia 43 oravských obcí, ktoré žiadali od panovníka zníženie urbárskych poddanských povinností pre veľkú chudobu.

 

1848

•        82 obcí patrilo do tohto roku pod právomoc oravského panstva a v moci jednotlivých zemianskych rodín bolo 15 obcí

•        Zrušenie poddanstva sa na Orave slávnostne publikovalo 4.mája na župnom zhromaždení v Dolnom Kubíne.

•        v revolučných udalostiach mesto zachovalo vernosť maďarskej Kossúthovej strane.

•        Námestovo ostalo v poddanskom pomere oproti hradnému panstvu do vyhlásenia zákonného článku IX

•        Koniec feudalizmu, župy strácajú právo obosielať snem svojimi ablegátmi. Vznikajú riadené volebné obvody. Pre hornú Oravu so sídlom v Bobrove.

•        roľníci sú oslobodení od cirkevného desiatku

 

1849

•        Rímskokatolícka ľudová škola bola jednotriedna a nachádzala sa v rechtorskom byte postavenom pri fare

•        Začiatkom roku prišlo na Oravu slovenské revolučné vojsko vedené Hurbanom a Hodžom a v apríli pri Lokci došlo k bojom s bojovou skupinou tvorenej aj ľuďmi z Námestova. Oravská stolica proti nim postavila 1 400 gardistov

 

1850

•        Boli v horách Námestovského okresu premnožené medvede a vlci.  Za odstrel bola odmena 4 florény zo župnej pokladnice.

 

1851

•        Oravský župan prikázal richtárom obcí zaviesť na každú dedinu pozemkovú knihu a zoznam gazdov. Na meranie použivali reťaz /l siaha = 6 šuchov/

•        Obyvatelia všetkých obcí Námestovského okresu museli vybudovať most na kráľovskej ceste pri Oravskej Jasenici

•        Nastal neúrodný rok na Orave

 

1852

•        Cisársky patent zo 4.septembra legalizoval práva plátenníkov, čo sa odzrkadlilo v rozvoji pláteníctva v meste

•        Zrušením cechovej sústavy sa začína prevádzať otázka remesiel na živnostenskom základe, t.j. voľnej konkurencie

•        Od júla sa obce pripravovali na príchod cisára  a 11. Augusta sa prechod uskutočnil len cez Kráľovany.

 

1853

•        Sídlo Turčiansko-oravskej župy bolo v Turčianskom svätom Martine, na jej čele barón Révay. Úraduje sa po nemecky a sídlo námestovského okresu bolo v tejto dobe na čas prenesené z Námestova do Bobrova, ktorý sa stal 1819 mestečkom

•        Panovník vydáva Urbariárny patent, podľa ktorého bývalí poddaní síce dostali na svoje pozemky vlastnícke a dispozičné práva, no museli zaplatiť odškodné.

•        Vtedajších 60 000 oravských poddaných nemalo prostriedky na výkup z robôt a z ostatných poddanských povinností

•        Do roku 1853 chodili do námestovskej Ľudovej školy i deti z Vavrečky.

 

1855

•        Patent z 13.marca priznáva oravským podomovým obchodníkom predávať ktorýkoľvek tovar

 

1859 – 1886

•        Oravský komposesorát začal s jednotlivými obcami uzatvárať urbariálne dohody o ukončení poddanského vzťahu a majetkovom vysporiadaní

 

1861

•        Konkurencia oravských plátenníkov a sedmohradských obchodníkov  bola predmetom rokovania miestodržiteľskej rady

 

1863

•        František Skyčák z Klina založil kúpele na  Slanej vode, v r. 1918 ich obyvatelia vyrabovali

 

1865

•        V 19. stor. bolo Námestovo významným plátenníckym mestečkom, plátenníci, farbiari i mangliari mali svoje spolky. Tkáčovňa plátna v Námestove v zamestnávala 350 robotníkov a vedúci boli Lewith a Weigner

 

1867

•        Potvrdenie povolenia  oravským plátenníkom voľne obchodovať po celej uhorskej krajine

•        Úradnou rečou sa stáva maďarčina

•        Konkurencia oravských plátenníkov a sedmohrackých obchodníkov  bola predmetom rokovania uhorského ministerstva obchodu miestodržiteľskej rady

•        Oravskí veľkopláteníci povolali niekoľko českých tkalcov, aby naučili ľud umeleckejšiemu tkaniu

 

1868

•        Rímskokatolícka ľudová škola v meste bola rozšírená na dvojtriednu

•        V decembri odhlasovali tzv. národnostný zákon a za jediný štátny jazyk verejnej a štátnej správy sa vyhlásila maďarčina. Brzdou maďarizácie bola dochádzka detí do školy.

 

1870

•        Dohodou z 30. septembra bol upravený pomer medzi hradným panstvom a starousadlíkmi a tak prešlo 22 rokov od zrušenia poddanstva, kým sa Námestovčanom podarilo  vykúpiť od poddanských povinností.

•        Mesto malo 1 725 obyvateľov a 258 domov

•        založili Urbár

•        vzniká prvý väčší projekt na postavenie priehrady

 

1871

•        Námestovo sa stalo sídlom Obvodného notárskeho úradu , Okresného súdu a orgánmi mesta sa stalo zastupiteľstvo a výbor

•        prebehla komasácia, kedy sa scelili pozemky

•        Tento rok priniesol zmenu  vo vývoji mestskej správy v Námestove. Dovtedajší systém mestskej správy bol zrušený a Námestovo bolo zaradené do kategórie veľkých obcí, ktorých orgánmi boli zastupiteľstvo a výbor. Polovicu členov tvorili občania platiaci najvyššie dane tzv. virilisti, najbohatší a najmajetnejší obyvatelia Námestova.

 

1872

•        Prišiel neobyčajne suchý rok, sprevádzaný množstvom požiarov a bola morová epidémia

•        bol zavedený meter a ten pomaly vytláčal staré dĺžkové miery, používané pri obchode s plátnom

 

1873

•        Na Orave pustošila cholera

•        Vznikol Učiteľský spolok v Námestove, ale rokovacou rečou bola maďarčina 

•        Okresné živnostenské spoločenstvo založilo učňovskú školu za 1. ČSR.

 

1874

•        Bol zriadený daňový úrad v meste

•        Do tohto roku boli na Orave len cirkevné školy

1877

•        V júni požiar zničil tretinu mesta aj časť  kostola. Zásluhou grófa Edmunda Zichyho a darmi najmä rodiny Murínovej bol o rok obnovený. Stavba bola realizovaná v novorománskom slohu typickom pre cirkevné stavby tohto obdobia.

•        bola vystavaná škola, ale pred dostavaním vyhorela

 

1878

•        bola zásluhou grófa Edmunda Zichyho a darmi najmä rodiny Murínovej prevedená oprava

•        v meste bola vystavaná nová škola

 

1879

•        v 250 domoch bývalo 1725 obyvateľov

•        Námestovský okres mal 24 460 obyvateľov

•        Námestovskí židia požiadali o rozšírenie školy na šesťtriednu

•        V rokoch 1879-1899 tu pôsobí ako advokát P.O. Hviezdoslav

 

1880

•        Z 9897 školopovinných oravských detí chodilo do školy len 5460, doma zostávalo 4437 detí

 

1883

•        založili Sporiteľňu v r. Ľudovú banku

•        1883-1886 Hviezdoslav píše v Námestove básnické epické dielo Hájnikova žena

 

1884

•        bol vydaný Živnostenský zákon, ktorý žiadal, aby tovar, ktorý plátenníci predávajú na jarmokoch a podomovým spôsobom, bol opečiatkovaný.

•        Plátenníci si utvorili Priemyselný spolok Horno-oravských plátenníkov a plátno -priemyselníkov so sídlom v Námestove., kde bolo združených 200 plátenníkov /na Slovensku bolo 82 245 domácich výrobcov plátna/. V tomto období však slúžili skôr na ochranu plátenníkov, ktorých čoraz viacej vytláčala z obchodu manufaktúrna a továrenská výroba textílií. V konkurencii s ňou plátenníci definitívne prehrali v roku 1914.

 

1885

•        v Námestovskom okrese bolo 800 obchodujúcich plátenníkov

 

1888

•        námestovskí ochotníci  zahrali prvé slovenské divadelné predstavenie

 

1889

•        v Námestove začali vychádzať slovenské noviny Naša Orava

 

1890

•        obyvateľ Námestova Siffer zriadil v Slanici na križovatke ciest vedúcej z Ústia do Rabče a z Námestova rozsiahlu farbiareň na parný pohon. Táto moderná fabrika zamestnávala 160 ľudí

 

1892

•        Na  Slovensku  obiehali  peniaze   korunovej rakúsko-uhorskej meny (1892-1918)

 

1894

•        V Uhorsku bol zrušený trojpoľný spôsob obrábania pôdy V prvom roku sa na ornej pôde striedali oz. pšenica a oz. žito, v druhom roku jarný, jačmeň, ovos, zemiaky, ľan  a tretí rok sa pôda neosiala a nechala sa úhorom a na pasenie dobytka. Ministerstvo poľnohospodárstva prikázalo Okresnému úradu v Námestove, aby sa postaralo o zrušenie trojpoľného systému pestovania a zaviedlo pokrokovejšie agronomické metódy.

 

1895

•        od tohto roku boli v Uhorsku založené civilné štátne matriky

 

1896

•        prekážkami v plátenníckom podnikaní sa znížil počet výrobcov plátna a nití na 366

•        Matej  Murín, syn Antona Murína pláteníčil do r. 1901 a držal sa už riadneho účtovníctva.

 

1898

•        počet členov obecného zastupiteľstva bol 24

•        podľa obecného štatútu z 5. Septembra boli odmeňovaní: richtár 200 zl., notár 400 zl., podrichtár 100 zl., obecný sluha 100 zl., ...

•        námestovský dobrovoľný hasičský spolok mal 50 členov a nemal  vlastnú zbrojnicu a striekačky boli provizórne uložené v sklade za jatkami

•        faktorom bol Jozef Korček. Usmerňoval pltníkov a námestovská pltnica bola nižnom konci Námestova proti Skalke, kde bol aj sklad dreva

•        začala sa výstavba oravskej železnice a viedla do Oravského podzámku

 

1899

•        Rímskokatolícka ľudová škola bola  rozšírená na trojtriednu

 

Zdroje:
  1. http://www.farano.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=29&Itemid=51

Diskusná téma: 19. storočie

Dátum: 08.08.2011

Vložil: Miroslav Hajdučík

Titulok: Dobrý deň, nesmierne som sa potešil,

že môj príspevok sa dostal až do ďalekej Austrálie. Ako bonus vám dám niekoľko zmienok o vašej firme.
Na mojej stránke http://platenictvo.webnode.sk/ sa nachádza aj
korešpondencia z vašej tlačiarne do Schfferovej tlačiarne.
Listiny http://platenictvo.webnode.sk/images/200001623-86130870cd-public/li+018.jpg
a listiny http://platenictvo.webnode.sk/images/200001036-79c0c7aba6-public/k%C5%A1+%2881%29.jpg
- možno toho bude aj viac, len je to môj čerstvý objav a suším to.

Určite by ma potešili nejaké obrazové materiály, prípadné iné
informácie o vašej tlačiarni. Nesmierne ma zaujíma táto časť histórie.
Mojím cieľom je oživiť túto časť histórie mesta.

S úctou

Miroslav Hajdučík

Dátum: 08.08.2011

Vložil: Rudolf Lewith

Titulok: Tkacovna platna

Som vnukom Max Lewitha a onoho casu dodavali platno na uniformy pre Rakusko-Uhorsku zeleznicu.Spomienkou na neho som dojaty, lebo takmer po 150 rokoch sa objavuje jeho meno v spojitosti s Namestovom, kde bolo aj rodisko mojho otca.Zijuc v Australii pripomina mne to zatratenu domovinu.