Predpovedanie minulosti.

17. storočie

 

 

•        Poddaní podľa zákona museli odpracovať pre zemepána 3 – 4  dni v týždni

•        K zbedačovaniu obyvateľstva Oravy prispeli povstania sedmohradskej a uhorskej šľachty proti Habsburgovcom

•        Poddaní utekajú do hôr, aby sa vyhli dlhoročnej vojenskej službe, alebo zbiehajú priamo z vojska a vytvárajú zbojnícke skupiny

•        Domovskou obcou zbojníkov boli Rabčice, náčelníkom Matej Klinovský. Boli spojení s oravským panstvom a ohrozovali oblasť od Rabčíc po Trstenú.

 

1604 - 1605

•        V rokoch 1604 – 1606 na Orave a v okolí mesta vypaľujú dediny hajdúsi odbojníka Štefana Bočkaja, úhlavného nepriateľa palatína Juraja Thurzu

•        Plieni dediny v údolí rieky Slanice, dnes Polhoranky poľský zeman Mikulaš Komorovský zo Žyvca, hlavný nepriateľ Juraja Thurzu

•        Juraj Thurzo nariadil úradníkom Oravského hradu urobiť revíziu v urbári za úmyslom zvýšenia poddanských dávok, lebo feľa financií bolo potrebných na vojnu s Turkami a na potlačovanie nepokojov

 

1606

•        Cisár Rudolf II. pre zásluhy, ktoré si Juraj Thurzo nadobudol v tureckých vojnách počas Bocskayovho povstania mu udelil  Oravu dedične po meči i  praslici , čiže na „večné časy“. Mal syna a 7 dcér. Orava prestáva byť definitívne kráľovským majetkom a stala sa súkromný vlastníctvom thurzovskej rodiny.

 

1608

•        Mesto Námestovo spustošili hajdúsi

•        Regulácia pomerov medzi zemepánom a poddanými prešla na stolice, čím poddaným pribudli aj povinnosti stolice

 

1610

•        Na žilinskej synode roku 1610 Thurzo uzákonil a zorganizoval evanjelickú cirkev na Slovensku v 10 župách, ustanovujúc tri superintendencie. Prvá superintendencia na čele s Eliášom Lánim, superintendentom bola utvorená z liptovskej, oravskej a trenčianskej župy.

 

1611

•        Roku 1611 Eliáš Láni hneď navštevoval svoje zbory. V Trstenej bol vtedy evanjelickým farárom Martin Jastrab /Cestrabinus/, ktorý tam účinkoval ešte roku 1647. K šiestim najstarším oravským farám pripojil Juraj Thurzo nové: roku 1602 Nižnú, ešte skôr Lokcu roku 1565, Námestovo r. 1612 spolu s Jablonkou, r. 1614 Podvlk a Oravku, hoci na poľskom pohraničí bolo obyvateľstvo zväčša katolícke. Ba v okolí Trstenej, najmä v Ústí boli veriaci spočiatku pravoslávni, ako prisťahovaní rusínski valasi aj so svojimi kňazmi. Ale pod Thurzovým nátlakom prešli na protestantizmus. Títo obyvatelia teda prešli všetkými formami kresťanstva, lebo neskôr sa stali aj katolíkmi.

 

1612

•        29. Júna palatín Juraj  Thurzo, majiteľ Oravy vydal listinu o založení  farnosti  evanjelickej  a školy /viď Žilinská synoda/. Či v tom čase bola v Námestove nejaká kaplnka alebo modlitebňa nevieme, ale Juraj Thurzo nariadil námestovcom postaviť kostol, faru a školu. Kostol mali stavať podľa vzoru farského kostola v Lokci. Kostol zasvätili sv. Šimonovi a Judovi a navštevovali ho obyvatelia Bobrova, Slanice, Zubrohlavy, Klina, Vavrečky, Jasenice, Polhory a Rabče. Do tohto roku patrili  a navštevovali farnosť v Lokci. /Ľudia odovzdávali naturálne dávky, okrem naturálií sedliaci dávali 75 denárov, šoltýsi jeden florén. Prispievali učiteľovi na živobytie. Platili sa 3 denáre za ohlášky, 1 holbu vína od sobáša, sviecu, kohúta, denár od úvodu nevesty. Počas roka bolo 5 ofier a sedliac dávali 3 denáre, sluhvia 3 peniažky. Z asistovania v kostole, pri pohrebe, krste, od zvonenia mal rechtor-učiteľ 3 denáre. Sluhovia nemali peniaze a tak dávali pol korca ovsa. Za vyučovanie žiakov od sedliakov dostával po 8 denárov./

•        Prvá písomná zmienka o škole a slúžila aj obciam, ktoré patrili do farnosti. Židia založili základnú školu už v 18. stor.

•        Významným faktorom rozvoja mesta bol obchod s drevom. Na rieke Polhoranke/Slanici/ boli vybudované dve umelé hrádze na uľahčenie splavovania vyrúbaného dreva

•        Od roku 1612 bola škola pre žiakov z Rabče v Námestove/aj po vzniku farnosti v Rabčiciach 1656 tento stav zotrvával/

 

1615

•        Na význame nadobúda „slovenská cesta“ z Poľska cez Oravku a Jablonku do Námestova

 

1616

•        Zomiera Juraj Thurzo

 

1616

           •        Obyvatelia obce Zubrohlava postavili kostolík, kde námestovský farár bol povinný slúžiť omšu každú štvrtú nedeľu.

 

1924

•        Litaši, provizor hradu a Stanislav Sudorský, kapitán hradu znova znova upravovali urbárske povinnosti v urbári z roku 1615

 

1625

•        V Námestove bolo 10 usadlostí

•       Oravský urbár z roku 1625 svedčí, že manželka Juraja Thurzu, ktorý zomrel r. 1616, menom Alžbeta Coborová, pokračovala v duchu svojho manžela.

 

1626

•        Na Orave bolo 740 obývaných usadlostí

•        Na hrade Lietava sa zišlo 7 dcér Juraja Thurzu, ktorý stanovil v závete princíp nedeliteľnosti majetkov a založili tzv. Oravský komposesorát – spoluvlastníctvo/Oravské hradné panstvo/, ktoré malo vždy voleného jedného komposesora, ktorý spravoval majetky

 

1629

•        Roman Námestovký a Poliak Matej Osčanda získali lokačnú listinu na založenie obce Veselé vydanú v kaštieli sv. Žofie 13. augusta 1629 dcérou Juraja Thurzu, Helenou Illészházyovou. Na veľké prosby obidvoch šoltýsov a okrem určenia 16-ročnej lehoty neplatenia povinných dávok a poplatkov, už obsahovala poplatok za ovce - ak by nejaké v budúcnosti obyvatelia chovali.

 

1635

•        Obyvatelia s pomocou sedliakov z okolitých dedín postavili v meste drevený evanielický kostolík v lokalite Krismilovka  a Námestovčania založili podľa donačnej listiny farnosť, školu

 

1647

•        prišiel do Námestova farár Štefan Boczko

 

1648

•        Katolícki Oravci na sneme v Bratislave/Prešporskom sneme/ roku 1648 sa sťažovali na zámockú správu a  o položení katolíkov na Oravskom panstve, , opísané farárom Jánom Sčechovičom z Ratulova. Kráľ Ferdinand III. poveril ostrihomského kanonika a nitrianskeho archidiakona Joachima Lužianského, aby vykonal na Orave kanonickú vizitáciu. Provizor zámku Ján Guzith uväznil šoltýsov obcí, ktoré prijali vizitátora. Proti tomuto násiliu protestoval spišský prepošt Matej Tarnóczy (1648-1655) u oravského zemepána Štefana Thökölyho (1653-1670), ale bezvýsledne.

 

1650

•        začiatok protireformačného pôsobenia katolíckeho kňaza Jana Scechovicza v Rabčiciach

•        v Oravke bol postavený kostol s aktívnou proti reformnou účasťou kňaza Vojtecha Boroviča

•       1650-1659 zbojníčenie Mateja Klinovského a jeho družiny nazývanej „horskí junáci“ v Polhorskej kotline, prenasledoval katolíkov. Matej Klinovský bol aj kurátorom evanjelického kostola v Námestove. Po okolitých obciach násilím vymáhal povinné dávky pre kostol. Rabčická katolícka farnosť mu bola tŕňom v oku, preto ju neustále ohrozoval. V roku 1659 sa doviezol so svojím synom Jurajom, hajdúchom Oravského hradu, a ďalšími druhmi do Rabčíc. Po potúžení v krčme všetci odišli ku kostolu a fare. Farár Vojtech Borovič ich vystríhal, aby sa ku kostolu nepribližovali a organista Andrej Sadlo zvonil na poplach. Vtedy zlostný Matej Klinovský hodil do farára bakuľu a poranil ho na čele. Borovič spadol na zem a zbojníci ho takmer ubili. Vlastným telom ho ochránila jedine jeho matka. Zdvihla ho a odviedla na faru.

 

1651

•        Až roku 1651 kráľ naložil vyznačiť miesto pre katolícke kostoly a prikázal grófovi Thökölymu, aby určil miesta na stavbu katolíckych kostolov. Katolíckym kňazom z poľska sa umožnil slobodný prístup na Oravu. Ján Sčechovič sa stal arcidiakonom celej Oravy. Pre nedostatok kat. kňazov dostav možnosť umiestniť v bývalých kat. farnostiach tzv. licenciátov ktorí učili, krstili a pochvávali. Kňazov povolal so susednej Haliče - jezuitov, františkánov, minoritov, cistercitov i paulínov.

•        Misia krakovských jezuitov na Bielej Orave s úmyslom obrátiť obyvateľov na katolícku vieru

 

1654

•        1.júla Cisár Ferdinand III. opäť vyzval grófa Štefana Thökölyho zriadiť na Orave kostoly pre katolíkov.

•        Cisár Ferdinand III.dal katolíckemu arcidiakonovi Jánovi Sčechovičovi ochranný list proti Matejovi klinovskému a jeho zbojníckej družine, ktorá v službách Štefana Thökölyho prenasledovala katolíckych kňazova veriacich v Polhorskej doline.

•        Ján Sčechovič zakladal katolícke farnosti po Orave. Farárom pre námestovobol Vojtech Borovič.

 

1655 

•        16.7. ostrihomský arcibiskup upresnil príkaz kráľa Ferdinanda III. o zriadení kat. farností na Orave. Ich sídla boli určené vo Veličnej, Tvrdošíne a Rabčiciach.

•        Pred týmto rokom bol predaný drevený kostolík do Pucova.

•        V noci z 26.-27. decembra  1656 zbojnícka skupina Mateja Klinovského ozbíjala v Rabčiciach/toto územie  prepadu sa dodnes volá Zabiják/  poľského kráľa Jána II. Kazimíra Vasu, na úteku z poľského kráľovského mesta Krakowa, pred švédskym vojskom, vedeným kráľom Karolom Gustávom X. (1622-1660), cez Rabčice na Spiš. Členom sprievodu bol aj pápežský vyslanec/nuncius/ Peter Vidonyi. Čať kráľovského okladu Matej Klinovský odovzdal panstvu na Oravskom hrade. Poklad neskôr cisárske vojsko previezlo do Viedne. /Historické fakty od legiend by trebalo však poodhaliť v poľských archívoch, lebo okolo zbojníka Klinovského je veľa nejasností/.   Trstenský richtár Juraj Trstenský dostal od panstva poverenie, aby chytil povestného zbojníka Mateja Klinovského, ktorý v decembri 1655 ozbíjal v Rabčiciach poľského kráľa Jána Kazimíra (1648-1688), keď tento utekal z Krakova cez Sliezsko skrývajúc sa pred švédskym kráľom Karolom Gustávom X. (1622-1660). Trstenský zbojníka nechytil, zhabal mu však ťažkú strelnú zbraň mušketu a dve vrecia kníh a tretie vrece písomností, ktoré Klinovský zobral v Rabčiciach istému Alexandrovi Curtiusovi.

 

1655-1658

•        Prvé písomné záznamy o výstavbe nového kostola.. Bola to kaplnka, ktorá dnes slúži ako vstup do kostola. Neskôr bol viackrát prestavaný a rozšírený, hlavne po veľkom požiari na konci 18. storočia.

 

1655-1656

•        vyvrcholil chotárny spor o pasienky na Vahanove a Radikálnom medzi Veselým a Námestovom

•        na evanielickú faru prichádza Štefan Boczko

•       

 

1658

•        rím. kat. kostol sv. Šimona a Júdu v Námestove z r. 1658, v oknách kostola sú vitráže od V. Hložníka

•        misia katolíckych mníchov zo Žywca na Bielej Orave – začiatok protireformačného pôsobenia katolíckeho kňaza poľského pôvodu Adalberta Borovicza v Rabčiciach

 

1658

•       Roku 1659 kanonik Martin Solčáni a zemepán Čimhovej Andrej Plathy boli poverení vyšetriť stav katolíckej cirkvi na Orave. Dostali sa však len do obcí hornej Oravy, lebo Thököly im prekazil ďalší popis katolíckych pomerov na Orave. Podobne Ján Ratilonský farár spišskej farnosti Fridmanu, vyslaný spišským prepoštom Jánom Pálmafavaim (1655-1663) mohol navštíviť roku 1656 iba Oravku a Rabčice, lebo nemohol ďalej pokračovať pre zbojníkov.

 

1671

•        prišiel z Prešova do Námestova zemplínsky zemepán Gašpar Pika, ktorý sa ukrýva v dome námestovského šoltýsa Romana Žiačika

 

1672

•        V roku 1672 zo Zemplína vyrazil vodca kurucov zeman Gašpar Pika so svojou vojenskou čeliadkou. Dobyli Prešov, Bardejov i Kežmarok a prenikli cez Liptov až na Oravu. Pika sa usiloval podnietiť povstanie ľudu proti cisárovi, čo sa mu aj podarilo. Pridalo sa k nemu 25 richtárov z Liptova a najmä dolnej Oravy. Robili nátlak aj na hornú Oravu, ale tunajší šoltýsi 16 obcí sa odhodlali vytrvať verne na strane cisára a katolíckej Cirkvi.                                                                   

•        Ev. farár Juraj Bocko, ktorý so zemanom Gašparom Pikom vyvolali na Orave mohutné sedliacke povstanie proti habsburským žoldnierom a obsadili aj oravský zámok. Hrad naspäť dobyl generál Šporka 

 •       Strediskami povstania bola námestovská evanielická fara a Veličná.                                                      

•        Pikovo povstanie bolo potlačené. Gašpar Pika bol nakoniec popravený pod oravským hradom spolu aj s 25 povstaleckými richtármi. Na podzámockých šibeniciach ich narazili na koly a nechali ich pomaly zomierať. Cisárske vojská im vymerali trest za to, že sa mečom pokúšali šíriť protestantské učenie, za vypálenie a vyvraždenie mnohých rodín. Gašpara Piku napichli na kôl a 25 richtárov sťali, obesili a lámali na kolese

•        Správa cirkevných vecí, po potlačení povstania, prechádza do rúk katolíckych kňazov a škola nadobúda katplícky charakter

•        V rokoch 1672-1706 bola katolícka farnosť v Rabčiciach pričlenená do Námestova.

•        Roku 1672 nastal na celom Slovensku veľký obrat. Cisár Leopold I. /1657-1705/ po odhalení Vesselényiho sprisahania, ktorému bolo evanjelické kňazstvo naklonené, nariadil evanjelikom odobrať kostoly a odovzdať ich katolíckym kňazom. Tak po roku 1672 spišský prepošt Juraj Baršoň/1663-1675/, inak veľkovaradínsky biskup preberal kostoly na Orave, ktoré boli asi 90 rokov v rukách protestantov. Do Kubína uviedol za katolíckeho kňaza farára Martina Pongráca zo Sv. Mikuláša a Starhradu, ktorý v Trstenej pôsobil už ako misionár od roku 1656 do roku 1671. Bol oravským archidiakonom a uviedol na Oravu 12 misionárov poväčšine jezuitov konať misie medzi ľudom a privádzať ich naspäť do katolíckej Cirkvi. K tomu mal aj mnohých vzdelaných laikov takzvaných licenciátov, ktorým sa prideľovali tiež niektoré pomocné cirkevné úkony.

 

1677

•        Počas správcovania Juraja Erdödiho bol vydaný nový urbár, tzv. Urbarium renovatum, ktorý nebol uvedený do praxe po spustošení Oravy  litovským vojskom.

 

1678 -1680

•        dobyli a ovládli Oravu kuruci Imricha Thökolyho, ktorý sa spojil s Turkami. Pokojný čas však netrval veľmi dlho a ďalšie povstanie rozpútali Kuruci. Plienili, ničili, zabíjali kňazov a vyvražďovali celé rodiny. Počas Tökölyiho povstania bolo zabitých 22 kňazov a rehoľníkov, medzi nimi aj farár v Dolnom Kubíne Ján Tranoscius.

 

1681

•        príchod cisárskeho vojska na Oravu proti Thököliho povstalcom

 

1683

•        Karol Lotrinský porazil Thökölyho kurucov pri Bratislave a poľský kráľ Ján Sobieski (1672-1696) rozdrvil tureckú armádu pri Viedni 12. septembra 1683. Víťazstvo, ktorým bola Európa zachránená pred Turkmi, pripisovali P. Márii, lebo Sobieski šiel do boja so zástavou, na ktorej bol obraz Bohorodičky, s heslom „Mária, pomôž“! Lenže Orava, najmä Trstená vtedy podstúpila strašnú pohromu. Jedno krídlo poľsko-litovského vojska a kozácko-tatárskych vojsk pod vedením Kazimíra Sapiehu spolu aj s jedným oddielom Tatárov pustošili Oravu, čiže Thökölyho majetky v jeseni roku 1683. Vypálili 25/28?/ obcí, čomu nebolo ušetrené ani Námestovo , Veličná, Zázrivá, Dolný Kubín,, Krivá, Dlhá, Krásna Hôrka, Tvrdošín, Brezovica, Trstená, Námestovo, Lokca, Breza.  Vojská obišli napr. Mutné.

•        Do tohto roku bola sídlom stoličnej samosprávy Veličná a po jej vypálení litovským vojskom sa sídlom stáva Dolný Kubín

 

1686

•        Z pôvodných 10 usadlostí Námestova boli obyvatelia len v dvoch a tí nestačili platiť vysoké krajinské dane, čím sa zadlžovali a za rok 1685 dlhovali na splátkach 300  florénov

•        Na Orave zostáva len 240 obývaných usadlostí a počet obyvateľov sa znížil asi o 68%

•        Oravská stolica mala problém s veľkým rozsahom zbojníctva, ktorý nevedela vyriešiť a konali sa spoločné rokovania s Liptovskou a Turčianskou stolicou.

 

1687

•        Roku 1687 sa zase obnovilo staré právo katolíckej Cirkvi aj na Orave, keďže zástanca protestantov Imrich Thököly bol spolu s Turkmi porazený.

 

1688

•        Proti zbojníkom na Orave sa sformoval špeciálny vojenský oddiel. Zbojníci boli uväzňovaní na Oravskom zámku a odovzdávali ich nemeckému vojsku, ktoré sa vtedy zdržiavalo na Orave

 

1690

•        Pôsobením grófov Erdödyovcov znamenalo pre Oravu obdobie rozvoja režijného hospodárenia šľachty. V Námestove bolo obývaných 5 usadlostí, okrem šoltýskych

•        Juraj Erdödy, hlavný župan Oravskej stolice bol prívržencom Habsburgovcov

 

1692-1699

•        Boli na hornej Orave veľmi neúrodné roky

 

1699

•        Karlovický mier – takmer celé Uhorsko je vyslobodené z rúk Turkov takmer po 150 ročnom tureckom panstve sa dostali zeme uhorskej nížiny do rúk pôvodných držiteľov

 

 

Zdroje:
  1. http://www.farano.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=29&Itemid=51
  2. Anton Brišák, oňa Maťugová, Ing. Vladimír Briš, Rímskokatolícka farnosť Rabča, ISBN 80-969589-7-6

 

Diskusná téma: 17. storočie

Neboli nájdené žiadne príspevky.